Európska dráma a kríza

Grécka kríza či dráma? Mali by sme si skôr pomaly začať zvykať na európsku krízu a európsku drámu. Snaha nemeckých konzervatívcov o politickú hegemóniu v rámci zóny spoločnej meny zašla tak ďaleko, že Európe hrozia ďalekosiahle následky bez ohľadu na to, ako sa to skončí so samotným Gréckom.

14.07.2015 08:00
grécko, tsipras Foto: ,
Grécky premiér Alexis Tsipras hovorí s médiami po stretnutí s predstaviteľmi štátov eurozóny v Bruseli.
debata (21)

Ak aj budeme považovať politiku úsporných opatrení za nevhodný liek na krízu, stále ešte by sa mohla držať aspoň svojej vlastnej logiky. Mnohé z toho, k čomu ministri financií a lídri eurozóny dotlačili grécku vládu, takúto logiku nemá. Wolfgangovi Schäublemu cez víkend už nešlo o schopnosť Helénskej republiky dostať sa z krízy a napokon splatiť svoje záväzky. Boj, ktorý sa v Bruseli viedol, viedol sa v skutočnosti o to, ako veľmi až má byť Grécko trestané za svoju vládu.

Kým Schäuble kládol na stôl nápady typu dočasného odchodu Grécka z eurozóny alebo vyvezenia záruk v podobe gréckeho majetku za 50 miliárd eur do špeciálneho fondu v Luxembursku, jeho pritakávači najmä z východných krajín vrátane Slovenska mudrovali o morálke. O dôvere, ktorú vraj Alexis Tsipras môže obnoviť len totálnou kapituláciou.

Prípadne o „ťažkých reformách“, ktoré vraj musí Grécko podstúpiť, keďže aj my sme také svojho času robili. Hm. Ak už aj opomenieme, ako sa k tým reformám stavali vtedy, keď „sme ich robili“, mohli by nám sociálni demokrati Robert Fico s Petrom Kažimírom aspoň vysvetliť, akou reformou a čoho je napríklad stopercentná privatizácia gréckych prístavov?!

Jedna vec je vyčítať Tsiprasovi jeho chyby, druhá je pýtať sa, kam sa podel projekt európskej solidarity a spolupráce.
Peter Javůrek, komentátor

Áno, Tsiprasovi po nedeli zostali aspoň nejaké malé víťazstvá. Majetok sa nevyvezie a konečne sa hovorí aj o reštruktura­lizácii dlhu. Samo osebe by to nebolo málo, v porovnaní s pilulkou, ktorú bude musieť v stredu prehltnúť grécky parlament, je to však skoro nič. Majetok sa síce nevyvezie, ale bude pod cudzou kontrolou. Na grécke ministerstvá sa možno vrátia emisári Trojky. Grécko bude musieť na nejakú vlastnú hospodársku politiku nadlho zabudnúť. A ak sa rýchlo neotvoria grécke banky, tretí záchranný balík hrozí prísť na adresu pacienta, ktorý práve skonal.

Základné dokumenty predpokladajú, že euro sa stane spoločnou menou celej únie. Ak má byť grécky príklad modelom toho, ako dopadne štát, ktorý sa tvrdohlavo snaží ovplyvňovať podmienky svojej záchrany proti vôli „majiteľov eura“ z Nemecka, potom nečudo, že v Európe silnejú nepriatelia spoločnej meny i celej integrácie.

Ak sa Angela Merkelová domnieva, že nasadením psej hlavy Tsiprasovi sa z Grécka stane odstrašujúci prípad, odpoveďou sú jej čoraz viac podráždené reakcie vládnych predstaviteľov Francúzska či Talianska a demokratickej opozície (extrémistov vynechajme) po celej Európe. Jedna vec je vyčítať Tsiprasovi jeho chyby, druhá je pýtať sa, kam sa podel projekt európskej solidarity, konsenzu, kompromisov a spolupráce.

To sú oveľa vážnejšie otázky, ako tá, čo bude s fínskou vládou. Napokon, nespomíname si, že by niekto v Bruseli v roku 2012 ronil slzy za slovenskou vládou, ktorá sa tak dlho viezla na antigréckej vlne, že keď chcela zaradiť spiatočku, rozpadla sa a padla.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #euro #eurozóna #grécka kríza