Nik neočakáva, že Washington s Teheránom si teraz padnú do náručia, je to však krok správnym smerom. Namiesto politiky ustavičného zastrašovania je na stole rozumná dohoda, ktorá uvoľní embargo a umožní kontrolu jadrového programu v Iráne.
Aj keď zástancovia tvrdej línie na oboch stranách budú iste namietať, je vždy lepšie, ak sa hľadá kompromis, nech je akokoľvek nedokonalý. Lebo čo je alternatíva? Narábať s iracionálnym strachom vykresľovaním protivníka ako hlavného teroristu, ktorý je súčasťou tzv. osi zla, resp. vyhlasovať, že je Veľký satan?
Spojené štáty už v podstate s Iránom spolupracujú – v boji proti Islamskému štátu. Dohodou sa ich vzťah upevní. USA nezískajú hneď oddaného spojenca, ale partnera, ktorý v súčasnej vypätej situácii na Blízkom východe preukázal ochotu bojovať so skutočným zlom. A to sa cení.
Spokojný môže byť aj prezident Barack Obama. Zahraničná politika nebola nikdy jeho silnou stránkou, ale dohodou sa mu tento hendikep podarilo výrazne zredukovať. Do histórie sa tak zapíše ako ten, kto prelomil bariéru nedôvery a začal písať novú kapitolu vzájomných vzťahov. V neposlednom rade USA odčinia to, čo napáchali v 50. rokoch, keď zvrhli demokraticky zvolenú iránsku vládu, ktorá chcela znárodniť ropné zásoby.
Aj keď tradiční spojenci USA v regióne – Izrael a Saudská Arábia – z rôznych dôvodov dohodu odmietajú, časom pochopia, že je lepšie, ak iránsky jadrový program bude pod kontrolou medzinárodného spoločenstva.