Rozčerená hladina znepokojenej verejnej mienky sa časom utíši… a s tým aj ozveny krokov, ktoré mali viesť k náprave.
V doprave sú to okrem iného nešťastné železničné priecestia a malé lietadlá či vrtuľníky, ktoré narazia na elektrické vedenie či na drôt natiahnutý cez vodnú plochu. O tom zlovestnom vedení pri Kláštorisku vraj vedia všetci piloti pod Tatrami, a predsa v osudný piatkový podvečer premenilo Slovenský raj na peklo – pre štyroch zdatných mužov v najlepšom veku, ich najbližších i širokú komunitu, ktorá so záchranármi spolupracovala.
Teraz sa listuje v štatistikách. Áno, v tom a v tom roku sa čosi podobné udialo u nás a pred dvoma rokmi na Váhu. Obdobná príčina: nedostatočné označenie. Navyše sa k najnovšiemu prípadu v Prielome Hornádu zrejme pridáva aj neštandardná výška elektrického vedenia.
Iste, špeciálne výstražné prvky nemôžu byť všade. Ale ako dlho sa už hovorí, že by mali byť povinne aspoň v tých najnebezpečnejších miestach, pri letiskách, priemyselných centrách, najrušnejších turistických a športových strediskách, tam, kde sa vo väčšej miere používajú lietadlá v poľnohospodárstve?
Súčasne sa dozvedáme, že iba určité typy vedenia sú vyznačené na leteckých mapách a navigačných zariadeniach, pričom pre pilotov je jedno, či ide o vysoké, alebo nízke napätie. Toto všetko by sa malo prebrať, zanalyzovať a prijať opatrenia. Lenže kedy? Po koľkej tragickej nehode?