„Vyššie orgány“ do záležitostí samosprávy nemajú síce právo zasahovať, ale ani nie sú povinné sa výsledkami hlasovania v obci či meste riadiť. A tak do Gabčíkova v priebehu tohto mesiaca dočasne nastúpi prvých 250 utečencov, kým im vybavia azyl v Rakúsku. Nebudú medzi nimi chorí, ako sa mnohí naši vyľakaní občania obávajú, režim v tábore bude zabezpečovať rakúska strana.
Prečo sa boja migrantov až na hranici únosnosti tí, ktorí už mali s nimi dobré skúsenosti v minulosti? Veď bránami komplexu Slovenskej technickej univerzity prešli tisícky ľudí aj z exotických islamských krajín, a bez väčších problémov. V čom sa zmenila doba, že našinci sú náchylnejší podľahnúť hystérii ako pred desiatimi-pätnástimi rokmi? Iste, násilia, ozbrojených konfliktov je omnoho viac a oveľa bližšie Slovenska. Ich dozvuky udierajú aj na brány Európy, ktorá sa stala terčom viacerých teroristických útokov. Slováci vidia viac streľby, viac krvi, našťastie len v televízii.
Na dramatické správy sa najviac odvolávajú tí vyľakaní. Aké informácie v tomto smere dostávajú? Od politikov, lokálnych i tých na celoštátnej úrovni. Žiaľ, medzi nimi nájdeme mnoho populistov, čo namiesto toho, aby volali po rozvahe a solidarite, prilievajú olej do ohňa, na ktorom si začínajú pririevať svoju predvolebnú polievočku.
Pochybil však aj štát a jeho úrady. Dosiaľ nik neprišiel Gabčíkovčanov upokojiť a zrozumiteľne im vysvetliť, že nech nedajú na hlúpe reči, že nič hrôzostrašné sa nedeje. Ak si toto v Bratislave, Nitre či priamo v Gabčíkove uvedomia, tak potom referendum malo aspoň dajaký zmysel.