Kto je voz a kto kôň

Takže keď sa nabudúce v nejakej obci bude hlasovať o otázke: „Ste proti tomu, aby v našich potravinách nakupovali Rómovia?“ bude všetko v poriadku, lebo veď miestne referendum aj tak nie je právne záväzné? Ak sa vám nepáči, za „Rómovia“ si pokojne dosaďte hoci „Francúzi“, „ryšavci“ alebo „voliči strany XY“. Na podstate to nič nezmení.

03.08.2015 22:00
Gabčíkovo, referendum Foto: ,
Obyvatelia Gabčíkova v referende odmietli utečenecký tábor vo svojej obci.
debata (24)

Alebo sa opýtajme tak, aby to pochopil aj starosta Gabčíkova a strana, ktorá ho kandidovala: bolo by rovnako všetko v poriadku, keby mali Slováci – v celkom nezáväznom referende, ako inak – hlasovať o otázke, či sú proti dvojjazyčným nápisom, alebo proti vyučovaniu v jazyku menšín v národnostne zmiešaných obciach?

Vŕšiť sa teraz na samotných obyvateľoch Gabčíkova by bolo zapriahaním voza pred koňa. Ich strach z utečencov najskôr nebude o nič väčší, než aký by sa nameral v stovkách iných obcí. Sledujú predsa rovnaké médiá, surfujú po tom istom internete a počúvajú reči tých istých politikov. V podstate všetkých politikov; od mimoparlamentných, cez parlamentnú opozíciu až po vládnych. Politici, ktorí majú na väčšinové populistické vytĺkanie bodov z témy utečencov svoj vlastný názor, sú buď radšej ticho, alebo sú marginalizovaní – často svojimi vlastnými stranami.

Politika, hoci aj celkom ‚nezáväzná‘, má vždy následky. Politici menia nás a svet, v ktorom žijeme. K lepšiemu sotva.

Gabčíkovčania len ukázali, že pozerajú, počúvajú a čítajú veľmi pozorne. Celá politická scéna sa predháňala, kto hlasnejšie odmietne „diktát Bruselu“ a kto príde s výrečnejším zdôvodňovaním, prečo by náš príspevok do spoločnej európskej politiky mal byť absolútne v našej réžii. Čomu väčšina divákov, poslucháčov a čitateľov správne porozumela tak, že náš príspevok má byť minimálny.

Vŕšiť sa na obyvateľoch Gabčíkova nemá zmysel aj preto, lebo to, čo sa okolo utečencov deje u nás, deje sa aj všelikde inde v Európe. Ak majú migranti možnosť aspoň okrajovo sledovať, čo na ich adresu zaznieva z rôznych úst na starom kontinente, malo by byť vlastne celkom absurdné, že sa sem toľko „tlačia“.

Lenže oni nemôžu. Správajú sa racionálne. Hrozbu smrti z rúk diktátorov, povstalcov a náboženských fanatikov alebo „iba“ hrozbu hladomoru sú ochotní vymeniť za naše pohŕdanie a drísty politikov, ktorí sa navzájom tromfujú v populizme. Od distingvovane sa tváriacich britských politikov, až po otvorené hulvátstvo českého prezidenta. Problém je v tom, že na túto kopu je možné prihadzovať do nekonečna. Alebo, aby sme boli lapidárni, do prejavov čistého nacizmu. Vydať sa tou istou cestou naspäť, smerom k diskusii, v ktorej sa nezabúda, že ide predovšetkým o ľudské bytosti, až potom o reálne či prifúknuté „hrozby“, je stokrát ťažšie. A ktovie, či vôbec možné bez nejakého výbuchu, ktorý nás prinúti spamätať sa.

Politika, hoci aj celkom „nezáväzná“, má vždy následky. Strašiac nás imigrantmi, voziac sa na vlne xenofóbie a vzápätí alibisticky zatvárajúc oči (ako tí, čo najprv Gabčíkovčanov strašili terorizmom a teraz im odkazujú, že na ich názore aj tak nezáleží), politici menia nás a svet, v ktorom žijeme. K lepšiemu sotva.

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba
Viac na túto tému: #Gabčíkovo #referendum