Výstražný prst

Päť univerzít môže prísť o titul. Vyplýva to z komplexnej akreditácie 22 vysokých škôl. Ako povedal minister školstva Juraj Draxler, „Akreditačná komisia dvíha na základe hodnotenia škôl výstražný prst“.

28.08.2015 14:00
debata (7)

Čo znamená ten výstražný prst? V prvom rade znamená toľko, že ak sa niekto chce blysnúť pred svojimi súčasníkmi ako „vedec“, mal by sa urýchlene dostaviť na niektorú z problematických univerzít. Tie budú mať totiž presne rok na to, aby vraj došlo k náprave. Ako môže na univerzite, ktorá nespĺňa kritériá dnes, reálne dôjsť k náprave v publikačných výstupoch či vo výstupoch doktorandov v priebehu dvanástich mesiacov, ponecháme na fantázii ministerských úradníkov.

O kvalitách niektorých našich univerzít, pred časom nasekaných po Slovensku podľa toho, ktoré mesto malo v Národnej rade silnejšieho házetdesáka, je zbytočné hádať sa. O tom, že tieto manufaktúry na diplomy žijú z počtu študentov, ktorých lákajú práve na nizučké až mizivé nároky, ktoré budú na nich kladené, tiež nikto nepochybuje.

O fantázii, s akou tieto školy za rok vyrobia toľko výstupov, až sa im budú z toho na ministerstve krútiť hlavy, totiž pochybovať nemusíme. Podobný rituál sa už niekoľkokrát zopakoval, a vždy s rovnakým výsledkom. Nedostatky budú „odstránené“ aj tentoraz. Žiaden strach.

Výstražný prst znamená ešte jedno. Štát opäť raz dáva najavo, tak ako vždy dosiaľ, že vzdelaniu a vede nie je nič do toho, z čoho bude žiť, zato však štátu je veľa do toho, ako budú vzdelanie a veda žiť z tých omrviniek, ktoré sa im ujdú. Žiaden oslí mostík tu netreba vymýšľať: financovanie vedy a výskumu a kvalita pracovísk, od ktorých potom očakávame výsledky (čiže aj vysokých škôl a univerzít), sú spojené nádoby.

Podľa štatistík OECD bolo v kategórii Podiel domácich výdavkov na výskum a vývoj na hrubom domácom produkte Slovensko v roku 2013 štvrté od konca. Za nami skončili už iba Grécko, Mexiko a Čile. V počte výskumných pracovníkov na plný úväzok na 1 000 zamestnaných ľudí sme skončili na prekrásnom siedmom mieste od konca. Pred Maďarmi, Talianmi, Poliakmi, Turkami, Mexičanmi a Čiľanmi. V podiele verejných peňazí idúcich na výskum k hrubému domácemu produktu sme boli minulý rok na šiestom mieste od konca. Niekoho by azda mohlo potešiť, že tu za nami skončili Spojené štáty, ale to len dovtedy, kým by sme si vyhľadali, koľko ide v USA do výskumu zo súkromných zdrojov.

O kvalitách niektorých našich univerzít, pred časom nasekaných po Slovensku podľa toho, ktoré mesto malo v Národnej rade silnejšieho házetdesáka, je zbytočné hádať sa. O tom, že tieto manufaktúry na diplomy žijú z počtu študentov, ktorých lákajú práve na nizučké až mizivé nároky, ktoré budú na nich kladené, tiež nikto nepochybuje.

Celá táto hra na vedecky podložené hodnotenie činnosti našich univerzít a vysokých škôl je však pokrivená. Práve tak, ako je pokrivené to nekonečné volanie po bližšej spätosti vzdelávania s praxou (rozumej s priemyslom). Príslovečné zrnká pravdy, ktoré môžu byť v týchto zvolaniach obsiahnuté, sú spoľahlivo znehodnotené dlhodobým zlyhávaním štátu. Toho štátu, ktorý má peniaze na všetko možné, len nie na skutočnú podporu vedy a vzdelania, a ktorý nie je schopný vhodnými stimulmi do týchto oblastí priviesť aspoň viac súkromných investícií.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #univerzity #Draxler