Tak napríklad hneď prvý článok Ústavy SR nám tvrdí: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Tieto dve krátke vety neumožňujú kľučkovanie. Hovoria, že to, čomu občania Slovenska veria a komu sa klaňajú, je ich súkromná vec. Štát sa im do toho nesmie starať, ale nesmie sa tým ani riadiť. Aj keby sa rovných sto percent Slovákov hlásilo ku kresťanstvu, znamenalo by to iba toľko, že Slovensko je štát kresťanov – nie, že Slovensko je kresťanský štát. Práve tak, ako napríklad štát moslimov ešte nemusí znamenať islamský štát. Ak niekto tomuto rozdielu nerozumie, alebo dokonca rozumieť nechce, jeho prísaha na ústavu bola falošná a mala by byť revokovaná.
V článku 5 sa hovorí: „Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli.“ Ktorej časti tejto vety nie je rozumieť? Politici, ktorí nedokážu na provokáciu iného štátu odpovedať inak, len poškodením vlastnej ústavnosti, prisahali na ústavu úplne zbytočne. A tí z nich, ktorí dokonca tvrdili, že násilným odoberaním občianstva ochránia našu štátnosť, sú jej najväčší škodcovia.
V článku 12 sa zasa dozvedáme, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Keďže sa nechceme Ústave SR vysmievať, neprepukneme pri čítaní tohto odseku v hurónsky rehot. Len si pripomenieme, že o neplatnosti tohto článku sa u nás každodenne presviedčajú státisíce ľudí z rôznych komunít, ktorým zdravá, biela, zamestnaná či heterosexuálna väčšina za spoluúčasti politikov a vykladačov práva dáva pocítiť, že sú čosi menej.
„Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.“ (Čl. 18) Samozrejme. Iba keby išlo o to, že štát, tváriac sa, že vám pomáha udržať si dôstojnosť viac než skromným finančným príspevkom, vás pošle na nútené práce (bez riadnej výplaty, pretože to by ste zasa nemali nárok na ten príspevok). Inými slovami, hoci ústava o tom nič nehovorí, v našom štáte si treba aj základnú dôstojnosť „zaslúžiť“ nejakou ekonomicky vyjadriteľnou činnosťou. No a potom skúste v takom štáte začať niečo hovoriť o základnom nepodmienenom príjme…
Keby sme chceli ísť článok po článku, odsek po odseku, nestačil by nám priestor v novinách. Pointa je však zrejmá aj bez toho. Naša ústava sama osebe nemusí byť ani taká zlá, ani zastaraná. Problém je, že neplatí. Prznenie základného zákona štátu v mene súkromných politických a ekonomických záujmov dáva Dňu Ústavy SR trpkú príchuť oveľa viac ako jeho možné nedostatky.