Úplne zbytočný chaos

Kade-tade sa dnes hovorí o utečeneckej kríze, lenže čo alebo kto je tu vlastne v kríze? Utečenecký problém by bol oveľa menším, ak by sa Európa dokázala dohovoriť na jeho riešení. Nechýbajú nám prostriedky ani kapacity. Chýba nám komunikácia, ktorá by vytvorila spoločnú vôľu.

, 02.09.2015 22:00
migranti, utečenci, Budapešť Foto: ,
Utečenci s deťmi neopúšťajú priestory železničnej stanice v Budapešti a dúfajú, že sa dostanú do západnej Európy.
debata (28)

Drvivá väčšina tých ľudí uteká pred občianskou vojnou, terorom zo strany islamistov alebo politickým útlakom vo svojich domovinách. Politici, čo ustavične spomínajú ekonomickú migráciu, akurát kalia vodu. Nehovoriac už o tom, že väčšinou sú to tí istí politici, ktorí sa odmietajú podieľať na pomoci Taliansku a Grécku pri azylovom konaní, čo je predsa ten najjednoduchší spôsob, ako oddeliť ekonomických migrantov od utečencov pred vojnou.

Európa by vôbec nemusela mať so situáciou taký problém. To by sa však musela o nej opäť začať rozprávať. Nie je možné, aby sa po prvom neúspechu návrhu na kvóty všetko ponechalo na samospád. Keď mohla Európska komisia zasadať obdeň pre „nápravu“ Grécka a keď sa mohli na túto tému konať obtýždeň eurosummity, je nepredstaviteľné, aby sa na takýchto najvyšších úrovniach nerokovalo o utečeneckom probléme.

Únia je dosť veľkým globálnym hráčom na to, aby si vynucovala medzinárodné riešenia v krajinách, odkiaľ utečenci prichádzajú.

Nevieme, či sa Schengen rozpadáva, ako hovorí šéf našej diplomacie, v každom prípade však vidno chaos. V Maďarsku stavajú ploty a napínajú svaly, v Rakúsku utečencom vypravujú zvláštne vlaky, v Berlíne hovoria o povinnosti pomôcť, v Mníchove sa vyhrážajú oplotením Bavorska… V Taliansku a Grécku zatiaľ robia, čo môžu, aby nápor migrantov zvládali. So striedavými úspechmi, ako ukázala epizóda z macedónsko-gréckej hranice. Pašeráci ľudí bohatnú, kým my si tlčieme hlavy o steny pri pohľade na „collateral damage“ v nepriedušne uzavretých skriniach opustených dodávok a kamiónov. V Európe veselo bujnie extrémna pravica. Nezastavia ju ani politici, ktorí hovoria o solidarite, ale ani tí, čo nadbiehajú xenofóbnym náladám v domnení, že jej vezmú vietor z plachiet.

Na Slovensku hráme našu typickú hru: perinu si natiahneme cez hlavu v domnení, že ten bubák zo skrine do rána zmizne. Nezmizne. Kvóty nie sú jediným riešením, to je pravda, lenže to nie je ospravedlnenka pre náš alibizmus. Čo konkrétne navrhujeme? Zriaďovanie bezpečných zón v krajinách, z ktorých migranti utekajú? Výborne! Zostáva už iba maličkosť: kto a ako tie zóny vytvorí a bude strážiť. Asi sa zhodneme, že nepostačí pekne poprosiť strýčka Asada, vzbúrencov a Islamský štát. Takúto zónu môžu vytvoriť jedine vojaci medzinárodných síl. Ponúkame našich? To sa už z alibistických vládnych vyhlásení nedozvieme. Isteže, asi by sa voličom nečítali ľahko.

Nikto tak neskúša európske hodnoty ako Európa sama. Riešenie pritom nemusí byť zložité. Únia má dosť prostriedkov a kapacít, aby zvládla žiadateľov o azyl a pomohla tým, ktorí to potrebujú. Súčasne je aj dosť veľkým globálnym hráčom na to, aby si vynucovala medzinárodné riešenia v krajinách, odkiaľ utečenci prichádzajú. To by však musela riešiť domáci utečenecký problém vzájomnou spoluprácou a na medzinárodnom poli konečne prehovoriť jednotným a silným hlasom.

© Autorské práva vyhradené

28 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #migranti #utečenecká kríza
Flowers