Premiér Viktor Orbán sa tvári ako záchranca Európy pred novodobým sťahovaním národov. Prečo sa však Európa z jeho odhodlania neraduje? Čím si zaslúžil, že najčítanejší srbský denník mu na portrét dokreslil hitlerovské fúziky a u rakúskeho kancelára prístup maďarskej vlády k utečencom „vyvoláva spomienky na najtemnejšie časy nášho kontinentu“?
V situácii, keď sa pod obrovským náporom migrantov zrútil azylový systém EÚ a sfunkčniť ho môže jedine solidárnejšie rozloženie bremena v dvadsaťosmičke, koná Orbán na vlastnú päsť. Ide mu iba o to, aby jeho krajina prestala byť tranzitnou. V prostriedkoch si nevyberá, čím si vo svete vyslúžil obvinenia z porušovania medzinárodne garantovaných práv i ľudskej dôstojnosti žiadateľov o azyl.
Prehradiť balkánsku trasu, ktorou len predvčerom do Maďarska vstúpilo rekordných 4 300 migrantov, sa bez rizika nepredvídateľných dôsledkov nedá. Ľudia, ktorí pred vojnou hľadajú bezpečné útočisko, sa z polcesty domov nevrátia. Ak ich Maďarsko zastaví silou, nájdu si náhradnú cestu cez Chorvátsko a Slovinsko. Európe sa neuľaví. Srbsko však bude čeliť humanitárnej katastrofe a utečencov čaká ešte viac utrpenia.
Kým sa prúd utečencov z vojnou zmietaných oblastí do Európy nezastaví, dovtedy upchatie úzkeho hrdla na tomto toku povedie iba k nahromadeniu tlaku. A zátka skôr či neskôr vystrelí.
