Tri značky Volkswagenu patria v rôznych svojich reinkarnáciách do desiatky najpredávanejších značiek všetkých čias: Golf, Passat a Chrobák.
Ani jedna z nich nechýba medzi tými, ktoré mali na americkom trhu s dieselmi „cinknutý“ softvér, aby oklamal testy emisií škodlivých oxidov dusíka. Volkswagen preto sťahuje z amerického trhu takmer pol milióna vozidiel. Ak by mu tamojšia Agentúra pre ochranu životného prostredia, ktorá podvod odhalila, za každé jedno z nich naparila pokutu približujúcu sa k hornej hranici 37 500 dolárov, iba táto prvotná cena škandálu by sa mohla vyšplhať na 18 miliárd dolárov.
Akcie Volkswagenu spadli v pondelok o 20 percent a v utorok doobeda o ďalších 20 percent. Klesať začali aj akcie ďalších automobiliek a výrobcov palív, načo sa začal triasť index burzy vo Frankfurte. A to bol len začiatok.
Rôzni výrobcovia už do sveta vyslali autá s chybami. Toto je však podvod producenta lobálneho významu.
Zdá sa nepochopiteľné, prečo niekto takto riskoval akurát na americkom trhu. Na emisie oxidov dusíka tam totiž majú prísnejšie normy, ako sú tie európske, kvôli čomu sa v USA aj ťažšie presadzujú európske dieselové značky. Jedným z mála možných vysvetlení tak bolo, že americký trh bol iba špičkou ľadovca.
Keď Volkswagen v utorok priznal, že softvér bol rovnako pozmenený aj v ďalších autách a celkovo až 11 miliónov vozidiel s motorom typu EA 189 by pri kontrole emisií ukázalo falošné hodnoty, dal za pravdu práve tomuto možnému vysvetleniu. Nielen možnému, ale aj najhoršiemu možnému.
Rôzni výrobcovia už dokázali do sveta vyslať autá s výrobnými či konštrukčnými chybami, čo malo nie zriedka za následok aj zmarené životy. Toto je však podvod producenta globálneho významu, ktorý nemôže nemať globálne následky. Na automobilový priemysel, ale aj na Nemecko, v ktorom je Volkswagen bezmála politickou veličinou.
Odrazu sa hovorí o kontrolách v Európe (Briti navrhujú vyšetrovanie v réžii Európskej komisie), v Južnej Kórei a všelikde inde. Hovorí sa o vyšetrovaní nielen Volkswagenu, nielen dieselov a nielen emisií oxidov dusíka, ale aj CO2. Odrazu sa ozývajú hlasy, že rôzne podvádzanie na limitoch emisií je v Európe takmer verejným tajomstvom, ktoré je teraz vďaka prísnosti amerických úradov možné poriadne prevetrať.
Dozvieme sa nakoniec, že podfuk, ktorý napovedá názov tejto úvahy, bol ešte oveľa väčší, ako sa zdalo? Keď toto urobila vlajková loď nemeckej precíznosti, predpisovosti a spoľahlivosti, kto všetko nás ešte podvádza na životnom prostredí? A nemýľme sa: podvod na emisiách, pri ktorom skutočné hodnoty prevyšujú štyridsaťnásobok povoleného limitu (!), nie je vo svojich dlhodobých dôsledkoch o nič menej závažný, ako keby niekto vedome ľuďom predával autá so zlyhávajúcimi brzdami.
Neexistuje dosť veľký obrat, zisk, trhový podiel, ktorý by nemohol byť ešte väčší. A keď sa dá, ide sa aj na úkor zdravia či životov ľudí. Rozdiel medzi „počestným“ podnikaním a organizovaným zločinom sa vďaka takýmto a podobným škandálom zdá byť čisto kvantitatívny. Nie kvalitatívny a už vôbec nie principiálny.