Lídri odklepli finančné injekcie pre krajiny trápiace sa s enormným prílevom žiadateľov o azyl. Nebol to však nikto menší ako prezident únie Donald Tusk, ktorý zhromaždenie upozornil, že peniaze zďaleka nie sú jediným problémom – a teda nemôžu byť ani jediným riešením. Tusk vedel, čo hovorí, keďže sa práve vrátil z Turecka. Turecko, na ktorého území sú dnes odhadom možno až dva milióny Sýrčanov utekajúcich pred vojnou, je hlavným „dodávateľom“ týchto ľudí ďalej do Európy.
Práve z Turecka sa najviac pokúšajú prebojovať cez kontinent do Nemecka. Výsledkom je zrútená kontrola hraníc Schengenu i únie ako takej v Grécku a ďalej „po trase“. Výsledkom je výbuch maďarskej politiky, stavanie plotov a zátarás na hraniciach medzi členskými štátmi, nárast xenofóbnych nálad a zvyšujúca sa hrozba dopytu po krajne pravicových riešeniach. Viktor Orbán v tomto zlyhal, toto konštatovanie však ešte nepomôže Turkom, Grékom, Macedóncom, Chorvátom, Srbom ani Maďarom samotným. A samozrejme, nepomôže to ani utečencom.
Kľúčom na upokojenie Balkánu a strednej Európy je Turecko. Turecko, ktoré čaká na pozvánku do únie vyše tridsať rokov (ktovie, či „čaká“ je ešte vôbec to správne slovo), to vie rovnako, ako si to uvedomujú lídri EÚ. A tak si pýta protislužby, napríklad v podobe uvoľnenia vízovej politiky Bruselu voči tureckým občanom… Lenže xenofóbne argumenty, ktoré sa ešte nedávno zdali byť detinské, sú v Európe dnes kladené na stôl so smrteľnou vážnosťou. Čo s tým?
Kľúčom ne upokojenie Balkánu a strednej Európy je Turecko. To čaká na pozvánku do únie vyše tridsať rokov a vie, že si to uvedomujú aj jej lídri.
Tusk si neodpustil diplomatickú, ale zreteľnú kritiku Angely Merkelovej, keď vyhlásil, že nie je možné pokračovať v politike „otvorených dverí a okien“. Nemecká kancelárka sama priznáva, že podcenila situáciu – i keď niekde inde a v inej podobe, nie v tom, že v lete vyzvala na nedodržiavanie dublinských procedúr. Takéto diplomatické prekáračky však nič nevyriešia. Okrem peňazí (veľa, veľa peňazí) na vybudovanie azylového systému schopného porátať sa s masovými prisťahovaleckými vlnami ešte pred hranicami EÚ, urgentné riešenie si vyžaduje stav hraníc. Konkrétne gréckych, ktoré sa de facto úplne rozpadli.
Jedna vec je zabezpečiť, aby žiadatelia o azyl existovali v podmienkach hodných Európy 21. storočia, druhá – zabezpečiť, aby sa po kontinente nepremávali desaťtisíce ľudí, o ktorých nikto nevie. Tieto dve veci sa nevylučujú, práve naopak. O tom však summit nerozhodoval a ani nerozhodol. Budeme o mesiac v tom istom bode, v ktorom sme dnes? Nie, taký luxus nemáme. Ak sa Európa nebude mať k činu, budeme na tom len horšie. Spolu so samotnými utečencami.