Nesrovnal sa pri výbere riaditeľov veľkých mestských podnikov zaklínal transparentnosťou a vyberať sa mali v otvorenom výberovom konaní. Po tom, čo na verejnosť prenikla nahrávka o pokuse korumpovať poslancov a list s vopred vybranými menami (dvoch kandidátov včera aj zvolili), je zrejmé, že všetko zostáva po starom. Aj nový primátor pokračuje v osvedčenej tradícii politických nominácií a nepotizmu. Predsa len košeľa je bližšia ako kabát…
Azda jedinou novinkou je, že verejnosť sa z tajnej nahrávky mohla dozvedieť, že v politicko-manažérskom „newspeaku“ sa korumpovanie po novom povie, „dávam vám podiel na riadení“.
Aj keď to môže znieť fatalisticky, v tejto krajine sa nič nezmení. V systéme, kde proti sebe stoja prehnití proti prehnitým, kde každý na každého niečo má a účelovo vyťahuje špinavosti na denné svetlo, sa vecí nemôžu nikdy pohnúť vpred.
Slovensko určite nie je tou najskorumpovanejšou krajinou na svete, a práve to je dôvod, prečo sme sa nechali ukolísať a zostali zaseknutí vo vlastnom „smrádečku“, ktorý mnohým vyhovuje.
Keby situácia bola naozaj tristná, možno by sa veci pohli dopredu. Napríklad Rumunsko, ktoré malo dlho imidž najskorumpovanejšej krajiny EÚ, sa rozhodlo veci riešiť radikálne. Zriadili špeciálnu protikorupčnú prokuratúru, na čelo ktorej postavili nekompromisnú ženu – Lauru Codrutaovú-Kövesiovú. Výsledok: za dva roky vo funkcii obžalovala premiéra aj starostu Bukurešti a pred súd postavila viac ako tisíc obžalovaných.
Ak chceme, aby sa na Slovensku niečo zmenilo, potrebovali by sme tiež takúto inštitúciu. Na to však treba politickú vôľu. A tá zjavne chýba.