Detský ombudsman

Sú veci podstatné a menej podstatné. No stáva sa, že aj pri záležitostiach, ktoré majú vysokú prioritu, si dávame poriadne načas.

09.10.2015 12:00
debata

Napríklad, radi vyhlasujeme, že deti sú naša budúcnosť, no pritom dodnes nemáme zriadený inštitút ochrancu práv detí, hoci Výbor OSN pre práva dieťaťa nám jeho zriadenie odporúčal už v roku 2000.

Dôvodom, prečo u nás stále neexistuje inštitúcia, ktorá by monitorovala a zaoberala sa právami detí, iste nie je nedostatok agendy. Ako vyplýva z celonárodného prieskumu o psychickom a fyzickom zneužívaní detí, až celá pätina je týraných. Takže roboty je tu až-až.

Iste, nemusí byť príjemné, keď sa na povrch dostanú veci, ktoré by inak zostali skryté, ale týranie a zneužívanie sa môže skončiť smrťou, ako to bolo v prípade malej Lucky. Preto potrebujeme ombudsmana, ktorý bude chrániť deti pred násilím.

Túto agendu v súčasnosti čiastočne supluje ombudsmanka Dubovcová, ktorá len za minulý rok dostala 814 podnetov. Ak nám teda osud detí leží skutočne na srdci (nehovoriac o medzinárodnej blamáži), mali by sme post detského ombudsmana konečne zriadiť. Pätnásť rokov je predsa dosť dlhý čas, aby sme odstránili všetky nedostatky.

Na to, aby táto inštitúcia aj skutočne fungovala, by do jej čela mal byť zvolený človek, ktorý sa danej problematike rozumie a požíva širokú dôveru kompetentných.

A toto bude možno hneď prvý kameň úrazu, lebo medzi kandidátmi sú aj politici a najlepší spôsob, ako znefunkčniť takúto inštitúciu hneď v zárodku a vytvoriť niečo čisté formálne, je posadiť do šéfovského kresla práve vyslúženého politika.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #deti #ombudsman