V každej spoločnosti sa nájde časť chlapcov v tínedžerskom i vyššom veku, ktorá sa cíti nevyužitá, a ak energiu nenasmeruje na športovú a inú záujmovú činnosť, môže sa pustiť na zlé chodníčky. V nijakom prípade však nie sú riešením neregistrované oddiely, kde mladých ľudí nevedú iba k poznávaniu a ovládaniu rôznych bojových aktivít.
Mnohí takíto „branci“ sa ani netaja ultraradikálnymi a xenofóbnymi postojmi, ktoré do nich vštepujú kváziinštruktori. A dávajú o sebe vedieť aj na extrémistických pochodoch v centrách našich miest. Odvolávať sa pri nekontrolovaných militantoch na ústavné právo je scestné. Ak sa bezpečnostné zložky vyhovárajú, že pokiaľ sa im nedokáže trestná činnosť, sú na nich prikrátke, tak treba na to vytvoriť legislatívny rámec.
Oveľa viac pre mladých mužov, zaujímajúcich sa o zbrane, by mala urobiť armáda. Iste, Zväzarm sme rozpustili, ale prečo v spolupráci so strednými školami nezaktivizovať krúžkovú činnosť? O dobrovoľnej vojenskej službe a domobrane sa zatiaľ iba hovorí.
Väčšiu popularizáciu by si zaslúžili registrované kluby vojenskej histórie, ktoré vykonávajú dobrú prácu pri výročiach našich dejín. Odložiť spomínanú správu zase len ad acta a o rok-dva sa čudovať, o koľko narástol počet takýchto oddielov, to nech je to posledné, čo by sa malo v tejto veci urobiť.