Najmä, keď sa popri všetkom tom vlastenectve vždy taktne pomlčalo o okupačných vojskách dočasne navždy uvelebených na našom území. So Slovenskými brancami a podobnými skupinami je to na prvý pohľad rovnaké.
Niektorí riaditelia základných či stredných škôl im dovoľujú, aby s deťmi pohovorili o vlastenectve a ukázali im, ako šikovne narábať so smrtiacimi zbraňami. Príťažlivé? To si píšte. Až na to, že zástupcovia týchto skupín, ako ukazujú čerstvé poznatky Štátnej školskej inšpekcie, medzi deťmi šíria historické a politické nezmysly v priamom rozpore s tým, k čomu sa dnes ako spoločnosť hlásime.
A tak si vyberte. Totalitný štát, ktorý deťom hlásal bludy v súlade so svojou ideológiou? Alebo demokratický štát, ktorý sa prizerá, ako deťom hlásajú bludy samozvaní „vlastenci“, čo vo voľnom čase trénujú útočné taktiky (ak si ich akurát nejdú vyskúšať kamsi na Donbas)? „Vlastenci“, ktorých spája odpor k našej demokracii a nenávisť k našej európskej orientácii?
Keď sa bude štát ešte chvíľu nečinne prizerať, z údivu neprestanú vychádzať rodičia, ktorým z detí niekto priamo v škole začne vyrábať kanonenfutter do vysnených vojnových dobrodružstiev militantných „rodoľubov“. Alebo prinajmenšom vďačných voličov hrobárov našej demokracie.
Nedokonalej, ale ešte vždy stokrát lepšej, ako to, čo si predstavujú nešťastníci, ktorých rôzni náborári nenápadne privádzajú od panslavizmu rovno k bránam fašizmu.