Nič by v boji s homofóbiou, ktorým sa Akčný plán oháňa, nepomohlo tak ako akcia, ktorá každému napadne ako prvá. Všade tam, kde zväzky ľudí rovnakého pohlavia zrovnoprávnili, verejnosť bez ohľadu na mieru svojej počiatočnej konzervatívnosti prechádza rovnakou pozitívnou skúsenosťou.
Nedá sa bojovať proti diskriminácii a zároveň chrániť predsudky, ktoré ju vyvolávajú.
Po pár rokoch totiž každý, kto nie je vyslovene zaslepený, zistí, že koniec sveta preto nenastal, dokonca ani len kostolné veže preto nepopadali. Toľko omieľaná tradičná rodina prekvitá (alebo prechádza krízou, ak chcete) veselo ďalej, celkom bez ohľadu na to, čo majú povolené gejovia a lesbičky. Heterosexuálni otcovia a matky preto neopúšťajú svoje rodiny.
Ľudia, ktorí s tým majú čisto náboženský problém, sú tam odkázaní na realitu: svoje náboženské výhrady môžu prednášať ďalej, sotva sa však už môžu oháňať „vedeckými“ či „empirickými“ poznatkami. Jednoducho preto, lebo ide o nepoctivú pseudovedu, ktorú empíria nepotvrdzuje, ale vyvracia.
Aj preto vidíme, ako v tých krajinách odrazu s LG-zväzkami (dokonca manželstvami) nemajú problém ani mnohí konzervatívni politickí lídri. U nás, kde konzervatívni lídri sedia v kreslách vyhradených pre ľavicu a tí v kreslách pre konzervatívcov často patria skôr do lavíc určených náboženským blúznivcom, je to inak. U nás nikto verejnosti nedovolí pozitívnu skúsenosť; verejnosť je radšej ponechávaná napospas šarlatánom, ktorí si bohapusto vymýšľajú neexistujúce zlé skúsenosti zo zahraničia.
U nás sa z registrovaného partnerstva robí tabu dokonca ešte i v čase, keď prieskumy, ako ten najnovší FOCUS, ukazujú, že nadpolovičná väčšina ľudí je za uzákonenie tohto inštitútu a len zhruba tretina je vyslovene proti. Ostatným je to jedno – čo v tomto prípade tiež hrá v prospech partnerstva.
U nás sa pre uchovanie tohto tabu vláda radšej pokrytecky uchýli k otváraniu iks zákonov, len aby sa vyhla tomu najjednoduchšiemu riešeniu – urobiť jeden zákon o partnerstvách. A namiesto toho, aby bojovala s homo- a príbuznými fóbiami tým, že slovenskej spoločnosti umožní skúsenosť, ktorá najlepšie pomáha odstraňovať predsudky, chystá sa sprísňovať tresty či zavádzať nové trestné činy.
Nemá zmysel rozpisovať sa o tom, ako napríklad Akčný plán na jednom mieste vymenúva právne prekážky, s akými sa LG-páry stretávajú, aby o pár strán ďalej s plnou vážnosťou ukladal ministerstvu spravodlivosti do 30. júna 2017 (!) identifikovať „bariéry, s ktorými sa páry rovnakého pohlavia stretávajú pri zabezpečovaní svojich práv“. Takto môže vyzerať akčný plán slimáka záhradného, nie vlády európskej krajiny.
Je správne bojovať proti diskriminácii, lenže nedá sa proti nej bojovať a zároveň chrániť predsudky, ktoré ju vyvolávajú.