Na stole je totiž návrh na stopercentné zvýšenie dane z nehnuteľnosti. Mesačný poplatok v cene jednej kávy vraj nikoho nezruinuje, tvrdí primátor Ivo Nesrovnal. Starostovia mestských častí si však myslia čosi iné…
Áno, Bratislava je najbohatším regiónom Slovenska. HDP na obyvateľa tu 2,5-násobne prevyšuje celoštátny priemer. Tomu však zodpovedá aj dvojnásobne vyššia daň z nehnuteľnosti. Na mieste je preto otázka, prečo by tu mali zrazu skokovo stúpnuť dane. Navyše, obyvatelia slovenskej metropoly napriek vyšším príjmom musia na kúpu bytu robiť oveľa viac ako v iných regiónoch. Bratislavčania si zo svojho priemerného zárobku môžu dovoliť kúpiť iba 0,66 m2 nehnuteľnosti, pričom obyvatelia Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja takmer dvojnásobok – 1,21 m2 bytu.
Život v Bratislave teda vôbec nie je taký lacný, ako sa to snaží prezentovať pán primátor. O kávičke za 2,25 eura môžu nezamestnaní a dôchodcovia iba snívať… A potom je tu jedna zásadná otázka: Čo za svoje peniaze dostávajú Bratislavčania? Namiesto zvyšovania daní preto treba hľadať rezervy a v niečom sa inšpirovať inými mestami. Napokon, Nesrovnal na tom postavil svoju bilbordovú kampaň.
So zaujímavým riešením prišli napríklad nemecké mestá bojujúce s odlevom obyvateľstva. Aby získali viac peňazí z podielových daní, motivujú študentov prostredníctvom peňažného príspevku (Begrüßungsgeld), aby zmenili miesto bydliska. Aj v Bratislave zostáva množstvo absolventov, no prihlásení sú inde.