Balkán, plán a realita

Podľa šéfa Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera bol nedeľňajší mimoriadny summit niektorých členov EÚ s niektorými nečlenmi EÚ potrebný preto, aby sa na Balkáne zastavilo nekontrolované presúvanie utečencov od hraníc k hraniciam. Podľa prvých ohlasov dostali obe strany čiastočne to, čo chceli. Na ťahu je teraz realita.

26.10.2015 22:00
debata (3)

Slovinsko dostane na hranice pomoc v podobe 400 európskych policajtov, Grécko rozšíri kapacity svojich azylových centier o 30-tisíc miest a ďalšími 20-tisíc miestami mu prispeje únia spolu s agentúrou OSN pre ľudské práva UNHCR. Tie pomôžu otvoriť aj ďalších 50-tisíc miest v azylových centrách v ostatných štátoch Balkánu, cez ktoré vedie hlavná trasa utečencov na sever do Nemecka a Škandinávie.

Na to, že sa plán podarí naplniť, by momentálne v stávkových kanceláriách asi veľmi priaznivé kurzy nevypísali.

Na druhej strane, tieto štáty by mali prestať s automatickým presúvaním utečencov od jednej hranice k druhej. Minimálne nie bez toho, aby sa o tom navzájom vopred informovali. Práve táto prax, naložiť utečencov na autá či vlaky hneď, ako sa v danej krajine objavia, a dopraviť ich k hranici s ďalším susedom na línii Grécko – Nemecko (respektíve Rakúsko), spôsobila v uplynulých týždňoch napätie medzi štátmi a zväčšovala aj utrpenie samotných utečencov, ktorí museli tráviť dni a noci bez základnej pomoci pod holým nebom.

Realita najbližších dní a týždňov ukáže, ako bude plán fungovať. Ak by sa ho podarilo naplniť, bol by to nepochybne krok správnym smerom. Na to, že sa to podarí, by však momentálne v stávkových kanceláriách asi veľmi priaznivé kurzy nevypísali.

Napriek horšiemu počasiu pristával minulý týždeň pri gréckych brehoch rekordný počet vyše deväťtisíc utečencov denne. Ich prúd z Turecka sa teda nezmenšuje. Aj na tento fakt narážali mnohí účastníci ešte pred summitom, keď pripomínali, že kľúč k riešeniu neleží na Balkáne, ale v Turecku.

Na jednej strane je pochopiteľné, prečo nie je možné čakať na Turecko s jeho nevyspytateľným prezidentom na čele a osudovým predvolebným bojom na krku. Desaťtisíce ľudí, ktorí sú prevážaní hore-dolu od hraníc k hraniciam ako bezprizorný náklad, sú realitou dneška a pomoc potrebujú už teraz. Nič na tom nemení, že sami nevnímajú Schengen a európske pravidlá azylového konania (mimochodom, zmätky, ktoré sa okolo nich dejú, im v tom ani trochu nepomáhajú).

Na druhej strane je jasné, že situácia bude napätá, dokiaľ nedôjde k uspokojivej dohode s Tureckom. Vo chvíli, keď opúšťajú turecké brehy, tí zúfalí ľudia totiž už vedia presne, kam sa chcú dostať. Vtedy už veľmi nepomôže ich „odrádzanie od svojvoľného putovania“, ktoré Juncker očakáva od balkánskych štátov, ani ploty na hraniciach.

Chorvátsky premiér Zoran Milanovič označil pred summitom plán komisie za nerealistický, akoby ho navrhoval „niekto, kto sa práve prebudil z niekoľkomesačného spánku“. A nebol jediný, kto znel skepticky. Angela Merkelová po summite uznala, že to bolo celé skôr o manažovaní momentálnej situácie, ako o uchopení základného problému. Každé reálne riešenie by malo podľa nej zahŕňať Ankaru.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Juncker #utečenci #summit EÚ #balkánska trasa