Za rozumné projekty určite možno označiť obchvat Bratislavy a chýbajúci úsek diaľnice D1 v Turci a Liptove z Turian do Hubovej. Ide o kandidátov na drahé verejno-súkromné PPP projekty.
Časť ekonómov robí z nich strašiaka. Slovensko nemá ideálnu skúsenosť, keď sa cez PPP stavala rýchlostná cesta R1 z Nitry do Banskej Bystrice. Teraz ju musíme splácať každoročne sumou vyše 100 miliónov eur počas 30 rokov. Značnú časť splátok tvorí financovanie. Splátky sa dajú pre predstavu prirovnať k drahej hypotéke na byt, ktorou sú zaťažení na Slovensku mnohí ľudia. Terajšie úroky sú pritom podstatne nižšie ako v minulosti.
Kľúčové však je, či sa pri PPP projekte ušetrí viac na prevádzkových nákladoch, napríklad na údržbe, ktorú súkromník ponúka spolu s financovaním. Po hypotéke, respektíve PPP možno siahnuť, keď nie je možné stavbu financovať inak. V prípade štátu prichádzajú do úvahy eurofondy, ktoré sa pri kúpe bytu dajú prirovnať k finančnému daru od rodiny. Najlepšia alternatíva sú však vlastné zdroje.
Štát bol roky v pozícii, keď peniaze nemal. Za Mečiarových vlád pred rokom 1998 sa diaľnice stavali na úver za šialené, 20-percentné, úroky. Už vtedy ďalšie roky z toho štátny rozpočet (teda daňovník) mal poriadne bolenie hlavy. PPP pri R1 bolo vari východisko z núdze aspoň v tom, že sa budovalo podstatne rýchlejšie ako pri administratíve spojenej z využívaním eurofondov. Lenže teraz možno spraviť bodku za úvahami, či stavať obchvat Bratislavy a diaľnicu v Turci a Liptove z nejakých úverov a aké úroky komu platiť.
Vláda má priestor na financovanie kľúčových úsekov na úkor vyššieho deficitu, ale bez úrokov. V súčasnosti totiž vďaka tlačeniu peňazí Európskou centrálnou bankou sú peniaze také lacné, že investori sú ochotní ísť aj do záporných úrokov. Teda sú ochotní na pôžičkách pre Slovensko prerábať. Ísť v tejto situácii za nulovým deficitom rozpočtu a nevyužiť ju na investície by nebolo rozumné. Rozpočtová zodpovednosť je namieste, treba si však zvoliť určitú strednú cestu.
Nateraz je cieľom vlády mať nulový deficit v roku 2018. Tento rok má deficit dosiahnuť 2,74 percenta HDP a na budúci 1,93 percenta. Ak by však vláda plán znižovania deficitu odložila napríklad o dva až tri roky, z rozpočtu by sa mohli dostavať kľúčové úseky diaľnic bez využitia drahých PPP projektov. Výstavba by navyše nezaťažila budúce generácie v podobe vyšších dlhov.
Slovensku by udržiavanie trojpercentného deficitu (ale len pri vhodných investíciách) do budúcnosti neuškodilo a nemuselo by sa to prejaviť ani na dlhoch. Zhodnou okolností totiž vláda má k dispozícii 900 miliónov eur za predaj menšinového podielu v Slovak Telekome. Výstavba diaľnic dlh zvýši a peniaze za Telekom ho zase znížia.