Tragédia zostane tragédiou, aj keď sa napokon ukáže, že „iba“ zlyhala technika či ľudský faktor. To, čo však od vyšetrovania príčin nešťastia závisí osudovo, sú následné konzekvencie. Náhla strata rýchlosti a výšky Airbusu A-321 s 224 ľuďmi na palube z hľadiska hypotézy o násilne vyvolanom páde neveští nič dobré.
Experti poukazujú na fakt, že až takto prudko by nezačalo spomaľovať a klesať lietadlo, ktoré by sa usilovalo o núdzové pristátie, čo bola jedna z prvých teórií, s ktorou prišli egyptské úrady tesne po tragédii. Strata rýchlosti zo 400 uzlov na menej ako 100 doslova počas okamihu a nekontrolovaný pád, ktorý nasledoval, svedčia minimálne o veľmi vážnom zlyhaní techniky. Alebo o útoku.
Navyše sa zdá, akoby sa lietadlo rozpadlo ešte vo vzduchu, keďže jedna časť s chvostom jednoducho dopadla na zem a zhorela, kým predok a väčšina trupu narazili do skaly. Ruský minister dopravy Maxim Sokolov ešte v sobotu odmietol špekulácie o zostrelení lietadla.
Egyptskí predstavitelia vedno s ním vyhlásili, že džihádisti operujúci na Sinaji, ktorí sa k útoku na ruský let prihlásili, podľa všetkého nemajú k dispozícii techniku schopnú zostreliť lietadlo z výšky takmer 10-tisíc metrov. Problém je, že islamisti neuviedli, akým spôsobom lietadlo zhodili. Ak to nebola riadená strela, mohla to byť bomba na palube.
Alebo ak by sa teória o núdzovom pristávaní napokon predsa len potvrdila, mohli lietadlo zostreliť nižšie nad zemou zbraňami, ktoré k dispozícii majú. Možno je pravda, ako zdôrazňujú egyptskí experti, že militanti na Sinaji nemajú záujem zatiahnuť podobnými útokmi do svojej kauzy medzinárodné sily, keďže ich politické i vojenské ciele sa obmedzujú na Egypt.
Na každé pravidlo sa však nájde i nejaká tá výnimka. To, že sa sinajskí džihádisti hlásia k Islamskému štátu, môže byť podobný propagandistický manéver, ako keď sa v minulej dekáde mnohé osamelé teroristické bunky na celom svete začali hlásiť k Al-Kajdá. Ale aj nemusí. Navyše, ešte stále je tu aj tá možnosť, že prípadnú bombu na palube nastražil niekto iný.
Nech je to tak či onak, jedno je isté. Rusko sa k terčom islamistov zaradilo pred mesiacom, keď začalo svoju vojenskú kampaň v Sýrii. Ak už teda opomenieme jeho históriu teroristických útokov vyvolaných vojnami na Kaukaze. Egypt je zasa potenciálnym terčom už len preto, lebo životne závisí od turistického ruchu. Vyšetrovatelia musia hľadať dôkazy, nad motívmi si však hlavy lámať nemusia.
Tragédia zostane v srdciach ľudí, ktorých zasiahla, navždy tragédiou. Ak sa však ukáže, že to bol teroristický útok, hra sa zásadne zmení. Pre Egypt, Rusko, zrejme i Sýriu. Ak by jednou z konzekvencií mali byť konečne kroky vedúce k širokej medzinárodnej koalícii na vymetenie islamistickej pliagy, tragédia by nemusela byť až taká nezmyselná.