Keby malo na Najvyššom súde trvať vybavenie každého z tých 1 998 dovolaní, ktorým ho oblažila právna firma Lawyer Partners, rekordných desať minút, znamenalo by to, že celá práca bude trvať 333 hodín. To sú pre priemerného pracujúceho človeka viac ako dva mesiace roboty. Pre nadpriemerne zarábajúcich pracujúcich na našom Najvyššom súde by to znamenalo 333-krát nie práve malú hodinovú mzdu.
Škandalózne bolo, že ak niekto dlžil na koncesiách desiatky či maximálne stovky korún, poplatky z omeškania mohli ísť aj do státisícov.
Všetci pritom tušíme, že 10 minút na jednu žalobu je neuskutočniteľná požiadavka. Každé z týchto 1 998 podaní sa totiž musí zaevidovať v elektronickej podateľni, musí sa prideliť na príslušné kolégium (v tomto prípade na občianskoprávne) a potom sa musí predložiť do senátu, ktorý bude o každej žalobe rozhodovať.
Pripomienka, že na Najvyššom súde sa zarába nadpriemerne, nemala v tejto súvislosti smerovať proti sudcom NS SR. Mala len ilustrovať, o aké absurdné mrhanie časom najvyššej súdnej inštancie v štáte a peniazmi daňových poplatníkov tu ide. Pretože drvivá väčšina dovolaní, ktoré na Najvyšší súd hromadne poslala spoločnosť Lawyer Partners, sa domáha vydania platobných rozkazov vo výške od jedného do piatich eur.
Hromadné žaloby poznáme najmä z prostredia Spojených štátov. S tým drobným rozdielom, že kým tam tisíce ľudí podajú hromadnú žalobu povedzme na tabakový koncern za klamlivú reklamu, na Slovensku je to presne opačne – u nás sú tie tisíce ľudí v pozícii hromadne žalovaných.
O čo ide? Lawyer Partners sa skrátka chceli nabaliť na absurdnom zákone o koncesionárskych poplatkoch z roku 2005. Ten umožňoval požadovať od dlžníkov – fyzických osôb 125-násobok koncesionárskeho poplatku za každý mesiac omeškania. Škandalózne bolo, že ak niekto dlžil na koncesiách desiatky či maximálne stovky korún, poplatky z omeškania mohli ísť aj do státisícov. No aj to, že Slovenský rozhlas uzavrel s Lawyer Partners zmluvu, ktorá jej umožňovala vymáhať pre rozhlas koncesie a zarobiť na poplatkoch za omeškanie.
Našťastie, vláda vzápätí dvakrát menila zákon a následne vyhlásila generálny pardon pre dlžníkov. To, čo bolo šťastím pre zdravý rozum, však bolo nešťastím pre chytrákov sľubujúcich si zisk od koncesionárov, na väčšinu ktorých by zrejme aj tak museli poslať exekútorov.
Vyberači koncesií museli radikálne znížiť svoje očakávania: namiesto tučných poplatkov z omeškania vymáhajú päťeurové poplatky za "advokátske trovy“. A keďže väčšina prvostupňových súdov tieto kauzy zmieta zo stola ako premlčané, objavilo sa "hromadné dovolanie“ v podateľni Najvyššieho súdu a perspektíva tých 333 hodín (v ideálnom prípade), ktoré bude niekto musieť odpracovať a my zaplatiť.