Nad vzletnými slovami politika, ktorý sa chystá do dvoch rokov vypísať referendum o členstve Veľkej Británie v EÚ, sa vznášajú dve zásadné otázky.
To, že ak sa únia zreformuje na obraz britských konzervatívcov, David Cameron bude v kampani používať svoje srdce a svoju dušu, je veľmi pekné. Britský premiér však nijako nemôže zaručiť, že to bude stačiť na to, aby Británia v únii aj naozaj zostala.
Druhou otázkou je potom to, či takýto Cameronov prísľub bude stačiť ostatným 27 členom únie na to, aby Británii povolili výnimky, ktoré v niektorých prípadoch siahajú na základné princípy spoločenstva. Akým je napríklad právo na slobodný pohyb a prácu občanov Európskej únie kdekoľvek v únii.
Je očividné, že Cameron ešte nevyložil na stôl úplne všetky karty. Na jednej strane sa listom Tuskovi snaží upokojiť nespokojné hlasy na strane Európskej únie, pripomínajúce, že všetko, čo bolo na stole dosiaľ, boli len politické prejavy a novinové články. Na druhej strane však nešiel do žiadnych väčších podrobností, najskôr preto, aby vopred nepodkopal svoje vyjednávacie pozície.
Tvrdo protieurópske toryovské krídlo – teda tá časť konzervatívcov, na upokojenie ktorej celý nápad s referendom vlastne uzrel svetlo sveta – nie je obsahom listu nijako unesené. Podľa prvých ohlasov sú vraj požiadavky „málo ambiciózne“. A populistom z UKIP by tak či onak neimponovalo nič, čo by neobsahovalo rovno žiadosť rozpustiť celú Európsku úniu ako takú.
Cameronov náčrt „reformy“ EÚ je práve tak v prospech londýnskeho City a v neprospech plánov únie na postupnú tesnejšiu integráciu, ako sa dalo očakávať. Najväčším kameňom úrazu je však požiadavka výnimky Británie z nediskriminačného prístupu k občanom únie. O viacrýchlostnej únii sa hovorí pri všetkých možných príležitostiach. Cameron ju chce mať ako prvý potvrdenú na papieri.
„Odmenou“ za to, že sa vzdá jedného zo základných motívov celej integrácie, má byť pritom pre Európu vabank referenda, ktorého výsledok vždy závisí aj od rôznych vopred neplánovateľných faktorov – napríklad aká bude momentálna popularita vyhlasovateľa a jeho vlády, alebo ako to bude v danom čase v Európe vyzerať s prisťahovaleckou krízou.
O tom, že v prípade „Brexitu“ by utrpeli obe strany, Británia i únia, niet pochýb. Ale ani o tom, ktorá zo strán by utrpela o poznanie viac. Tento argument by mali Briti počúvať bez ohľadu na to, či Cameron uspokojí svojich spolustraníkov, alebo nie.
