Tak ako boli pre Prusko prínosom Hugenoti, ktorí utekali pred náboženským útlakom z Francúzska, boli nimi aj masy ľudí, ktorí na prelome 19. a 20. storočia prichádzali z východnej Európy do USA a sú nimi aj ich nasledovníci, ktorým sa otvorili pracovné príležitosti v Británii, po našom vstupe do EÚ.
Pri súčasnej utečeneckej vlne, keď nepoznáme vzdelanostnú štruktúru migrantov, sú akékoľvek úvahy o tom, akým prínosom budú pre ekonomiku únie, veštením z krištáľovej gule.
Isté je len to, že vzhľadom na ich počet sa krátkodobé vysoké náklady na ich integráciu vrátia až v dlhodobom horizonte. Podľa správy OECD by migranti mali byť ekonomickým prínosom pre Európu až v 10-ročnom horizonte.
Európu síce trápi demografický pokles a prívlastok starý kontinent je v tomto prípade vskutku namieste, problém je však v tom, že sa zmenila doba. Súčasná štruktúra ekonomiky kladie dôraz na kvalifikovanú pracovnú silu.
Práve preto chce napríklad Česko zjednodušiť získanie víz pre 500 špecialistov a vysokokvalifikovaných ľudí z Ukrajiny, ktorí majú záujem pracovať u našich západných susedov. Nasledovať by mohli experti z Uzbekistanu či Mongolska.
Demografia nepustí ani u nás. Kým v 70. rokoch sa na Slovensku ročne narodilo 80– až 100-tisíc detí, tak v roku 2000 ich bolo skoro o polovicu menej (51-tisíc). Tieto „mileniárne“ slabé ročníky začnú onedlho prichádzať na trh práce a dá sa očakávať, že nedostatok pracovných síl sa prejaví v plnej nahote. Prebudíme sa až potom, keď bude neskoro a začnú od nás odchádzať investori?