Zdá sa, že vyberanie "prískočného” od stavebníkov formou dobrovoľných darov na rozvoj obce sa teší v hlavnom meste a jeho okolí mimoriadnemu záujmu. Je teraz na vyšetrovacích orgánoch, aby zistili, nakoľko sa tento záujem starostov pohybuje iba v teoretickej rovine, alebo či už neprerástol legislatívne hranice.
V každom prípade samosprávy, ktoré môžu konať iba v medziach zákona, sa ocitli na tenkom ľade. Medzi priateľským odporúčaním, že by to s vybavovaním stavebného povolenia a kolaudácie išlo hladšie, ak by sa peňažným prispením myslelo aj na obecnú pokladnicu, a priamou korupciou nie je priepastný rozdiel. Najmä ak sú napríklad v darovacích listinách zakotvené úroky z omeškania, dotknutí občania tvrdia, že ich zmluvy prinútili podpísať alebo sa obec súdi s obyvateľkou, ktorá dar odmietla zaplatiť.
Áno, mestské časti a susedné obce, ktorým sa vďaka budovateľskému boomu Bratislavčanov výrazne rozširujú zastavané plochy, majú teraz komplikácie. Lenže kto mal veľké oči, keď svoje územné plány nekriticky menil? Nech sem len prídu, ostatné sa dorieši akosi dodatočne… A tak to aj vyzerá, infraštruktúra viazne, chýbajú financie.
Prišelci nesúťažia v tom, kto si nechá prvý prepísať trvalý pobyt, aby ich dane išli v prospech obce, kde si našli nový domov. Navyše, veľké mestské časti metropoly sa začínajú búriť, s tými menšími už nechcú hmotne solidarizovať. Novú situáciu treba riešiť po novom. Určite nie však praktikami na hrane zákonnosti.