Čínska vláda v reakcii na zavraždenie čínskeho rukojemníka vyhlásila, že urobí všetko preto, aby na Islamský štát dopadla spravodlivosť. Výborne.
Viete, kto trpí terorizmom Islamského štátu a iných podobných skupín bezkonkurenčne najväčšmi? Moslimovia.
Ak chceme nad teroristami naozaj zvíťaziť, nedokážeme to bez moslimov samotných. Potrebujeme ich najprv preto, lebo rozprášiť IS nie je možné bez pozemných akcií.
Je normálne, že nami najviac otriasajú útoky v Paríži, Madride či Londýne. Za to sa netreba kajať. To všetko je u nás "doma“. Je len dôležité nezabúdať, že práve taká je každodenná realita miliónov ľudí, ktorí riskujú svoje životy nie preto, že chcú, ale preto, lebo idú ráno na trh, do školy či do práce niekde v Iraku či v Sýrii. Pri snahe odčiniť Paríž nesmieme zabúdať na Bombaj, Bejrút, na Bali, na vyčíňanie Boko Haram v Nigérii. Ani na ruské lietadlo na Sinaji. Špeciálne však ide teraz práve o tých, čo terorom svojich súvercov trpia najviac.
Ak sa chceme iba pomstiť, potom pokojne pokračujme v tom, čo robíme doteraz. Bombardujme, vystreľujme z dronov rakety, ktoré možno v jednom z desiatich prípadov netrafia len nevinných dedinčanov, ale aj nejakého toho islamistu. Zároveň sa prizerajme, ako turecký diktátor likviduje najväčších hrdinov odporu proti IS Kurdov, a s úslužnými úsmevmi stískajme ropou nasiaknuté ruky šejkom, u ktorých doma nie je stínanie hláv terorizmom, ale štátnou politikou. Potvrdzovanou každý piatok na verejných popravách či bičovaniach: za odpadlíctvo od viery, za vysmievanie sa z proroka, za homosexualitu, za neveru… V krajinách, kde sú ženy trestané ešte aj za to, že boli znásilnené.
Ak sa teda chceme teroristom pomstiť, robme to, čo dosiaľ. Bomby budú síce v európskych mestách vybuchovať naďalej, ale naši politici nám vysvetlia, že to je prijateľná daň za to, že "bojujeme proti terorizmu“. Popri tom budú priživovať náš oprávnený strach a v jeho mene uťahovať skrutky okolo hrdla našich "svätuškárskych“ ľudských práv. Áno, časy si vyžadujú zvýšenú opatrnosť. Len si preto nemusíme nechať blbnúť hlavy. To "ľudskoprávne svätuškárstvo“ je stokrát väčším tŕňom v oku islamistov než cynizmus a pokrytectvo politikov, ktorí v mene volebného boja apelujú na to najhoršie v nás. Od Washingtonu až po Bratislavu.
Je pravda, že dnešné problémy sú v mnohom zavinené našimi idiotskými intervenciami v dávnej i nedávnej minulosti. My sa však dnes nemôžeme zavrieť vo fiktívnej Pevnosti Európa. Nepomôže nám to a nepomôže to ani ľuďom, ktorých svet sme tam rozmlátili na kúsky.
Ak nám nestačí pomsta, ak chceme nad teroristami naozaj zvíťaziť, nedokážeme to bez moslimov samotných. Potrebujeme ich najprv preto, lebo rozprášiť IS nie je možné bez pozemných akcií. Ale aj preto, lebo duch nádeje a spolupráce tam musí prevládnuť nad nihilizmom, ak nemá IS povstať v nejakej novej podobe znova. Tak ako si vojenská akcia proti islamizmu vyžaduje účasť tých, čo sú bezprostredne ohrození, dlhodobá zmena sa nezaobíde bez zmeny našej politiky voči celému regiónu.