Strach v Bruseli

Brusel strávil víkend ako vo vojnovom ohrození. Nečudo. Ak sa niekde pohybuje človek, ktorého hlavným problémom je kedy a kde spáchať masovú vraždu, úrady majú dobrý dôvod doslova „vypnúť“ celú metropolu.

22.11.2015 22:00
debata (11)

Námetom na počudovanie – a nielen v tomto konkrétnom prípade – však môže byť otázka, čo robili všetky tie úrady dovtedy, kým veci nezašli takto ďaleko.

Nejde o to, koho všetkého špicľovať, ale o to zdieľať a vyhodnocovať informácie, ktoré máme pod nosom.

Salah Abdeslam, jediný z útočníkov z Paríža na úteku, sa podľa jeho známych, ktorí sa s ním vraj rozprávali cez Skype, ocitol medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane ho hľadajú európske úrady, na druhej strane ho sledujú islamisti, v mene ktorých vraždil. Tým sa vraj nepozdáva, že sa v Paríži nevyhodil do vzduchu.

Zrejme preto sa teraz zúfalo snaží dostať do Sýrie, aby nadriadeným patrične zdôvodnil svoje zlyhanie. Ozajstný škandál však je, ako sa človek opásaný výbušninami vzápätí po účasti na vražde 129 ľudí v pohode dostal do susednej krajiny bez toho, aby ho niekto otravoval.

Človek, ktorý ho viezol, totiž priznal, že ich údajne zastavili a kontrolovali policajti. Francúzi, ktorí ich zastavili, ešte nevedeli, s kým majú tú česť (identita atentátnikov vychádzala najavo až postupne). Belgičania, na druhej strane, už dávno vedia, s kým majú tú česť – akurát sa o to akosi nepodelili s Francúzmi. Koľké moria, pohoria a púšte oddeľujú Francúzsko od Belgicka?

V podstate ich zrejme oddeľuje len jedna prekážka. Ak sa spomínané svedectvo preukáže ako pravdivé, tá prekážka dostane meno nedbalosť. Informácie v rámci Europolu vraj zdieľa z celej Európskej únie päť krajín. Ako sa ukazuje, dokonca ani susediace krajiny hovoriace rovnakým jazykom poriadne nekomunikujú v oblasti bezpečnosti.

O akých nových a prísnejších bezpečnostných opatreniach to európski politici posledný týždeň vlastne bľabocú – keď doteraz neboli schopní využívať prostriedky, ktoré sú dávno k dispozícii? Ochrana vonkajších hraníc únie je jedna vec. Ako však prispeje k odstráneniu hrozieb, ktoré sú vo vnútri týchto hraníc?

Odborníci pripomínajú, že je ťažké stanoviť hranicu, pred ktorou sa sledovaná osoba iba zaujíma o určité videá či texty, za ktorou sa však už radikalizuje. Možno je to ťažké. Ak tá osoba začne odrazu navštevovať Sýriu a podobné destinácie (donedávna hlavne Pakistan), ak sa začne stýkať s inými, čo sú tiež v hľadáčiku úradov – ešte stále je to také ťažké?

Tajné služby každoročne hlásia, koľkým teroristickým činom sa im podarilo predísť, a za to im patrí vďaka. Problém je, že každý jeden, ktorému nezabránia, sa už nedá odčiniť. Silnými rečami ani po zuby vyzbrojenými policajtmi v uliciach. Každý jeden čin, ktorému sa nepodarilo zabrániť – po ktorom sú však okamžite známi páchatelia, ich „profesionálne“ životopisy, ich adresy aj súpisy ich známych – je zlyhaním prevencie.

Nejde o to, koho všetkého špicľovať, ale o to zdieľať a vyhodnocovať informácie, ktoré máme pod nosom. Víkend strachu v Bruseli – v sídle Európskej únie a NATO – nebol nevyhnutný.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Brusel #hrozba teroristických útokov #Belgicko