V krajine, kde synonymom justície sa stali súdne prieťahy, kde sa takmer v každej závažnej kauze vyskytujú procesné chyby a kde podľa posledných prieskumov súdom nedôveruje až 74 percent ľudí (!), sú sudcovia v podstate nedotknuteľní. Aspoň pokiaľ ide o ich finančné zabezpečenie.
Podľa predsedníčky Súdnej rady SR Jany Bajánkovej by vraj platy sudcov nemali byť „manipulovateľnou veličinou“. To, že manipulovanou sa cíti drvivá väčšina občanov, lebo sa nevie domôcť spravodlivosti, sa však vôbec nijako neodzrkadľuje v ich ohodnotení.
Ak by sme voči sudcom uplatnili princíp reciprocity, čiže sestričky by ich ošetrovali a učitelia ich deti učili tak, ako oni súdia, asi by všetci muži a ženy v talároch horko zaplakali.
Tu nejde o vyvolávanie triednej nenávisti, iba o legitímnu otázku, akým spôsobovom je zvyšovanie platov nárokovateľné. Ak sa zhodneme na tom, že vzdelanie a zdravie je pre spoločnosť rovnako dôležité ako spravodlivosť, tak je zarážajúce, aký nepomer tu vládne v odmeňovaní.
Navyše, prečo by mal mať niekto garantované pravidelné zvyšovanie platu, hoci s jeho prácou pretrváva nespokojnosť? Prečo by tu mala byť jedna privilegovaná kasta? Prečo?