Z 32 krajín sme jedenásti od konca, čiže na čele poslednej tretiny. Na porovnanie, v susednom Česku na tisíc ľudí evidovali 8 sestier, v Nemecku 13 a vo Švajčiarsku 17,4.
Myslíte si, že platy s tým nemajú nič do činenia? Že Nemci sú len takými zapálenými samaritánmi a iba preto majú v zdravotníctve dvojnásobok počtu sestier oproti nám? To sotva. Dosť z tých nemeckých sestier, alebo sestier v susednom Rakúsku (7,9 na tisíc obyvateľov), tam prišlo zo Slovenska. A nebolo to len z lásky k nemčine.
Prečo? No zrejme preto, lebo naši politici, na rozdiel od tamojších politikov, si dlhodobo myslia, že na platoch sestier nezáleží. Preto sú schopní schváliť zákon, podľa ktorého napríklad sestry nemajú nárok na zvyšovanie mzdy podľa počtu odpracovaných rokov. Zákon, pri tvorbe ktorého ministerstvo neráčilo počúvať názory samotných sestier.
A nielen to. Naši politici si evidentne myslia, že nezáleží na tom, koľko sestier v našom zdravotníctve vlastne pracuje. Inak sa predsa nedá vysvetliť ten ľadový pokoj, s akým sa prizerajú, ako dávajú sestry výpovede po stovkách, ako nemocnice kvôli tomu už plánujú zlučovať oddelenia…
Ale nie. Oni si to určite nemyslia. Dobre vedia, že na platoch záleží a že biedna kvalita nášho zdravotníctva by sa masovým odchodom sestier určite nezlepšila, ale práve naopak. Oni len čakajú, kým bude tých výpovedí tak veľa, až budú môcť sestričky vyhlásiť, v súlade s volebnou kampaňou, za teroristky. Veď kto by sa už unúval s takou taľafatkou, akou je stav personálu v našich nemocniciach, keď treba „chrániť Slovensko“?