Pozitívom je iste to, že predseda strany konečne pochopil, že v jeho vláde sedí človek, ktorý sa teší rovnakej popularite ako on, pričom spoločnosť tak nepolarizuje. Miroslav Lajčák tak môže byť magnetom pre ľudí, ktorí nepatria k voličskému jadru Smeru. Strane sa tak možno práve vďaka nemu podarí osloviť nerozhodnutých, resp. nevoličov, čo môže byť rozhodujúce.
Väčšina voličov Smeru „svojej“ strane nevyčíta žiadne chyby. Stav slovenského zdravotníctva je však natoľko alarmujúci, že viac ako štvrtina inak veľmi lojálneho elektorátu práve v tejto oblasti vidí zlyhanie Smeru a vyjadruje svoju nespokojnosť. Preto je logické, že na kandidátke nie je meno Pavla Pašku, spájané s kauzou CT.
Azda najviac však zarazí, že sociálnodemokratická strana má v prvej päťdesiatke iba štyri ženy a v top desiatke ani jednu! Iste, poslankyne „kvalít“ Renáty Zmajkovičovej nebudú v parlamente nikomu chýbať. Na druhej strane, od partaje, ktorá má všade na svete v agende rovnosť mužov a žien, sa očakáva, že na verejnosti nebude vystupovať ako takmer výlučne „pánsky klub“.
V stredu Slovensko navštívil bývalý kancelár Gerhard Schröder. Ak by sa ho premiér opýtal na zastúpenie mužov a žien v poslaneckom klube SPD, tak by sa dozvedel, že sociálna demokracia má v Bundestagu 82 poslankýň a 111 poslancov.
Samostatnou kapitolou je nominácia Andreja Kolesíka a Jána Kvorku. Ak sú na Súmračnej presvedčení, že práve títo dvaja dokážu osloviť voličov, tak v poriadku. Každý príčetný však vie, že tieto dve figúrky do parlamentu nepatria.