Atény požiadali úniu o pomoc s ochranou hranice schengenského priestoru. Robert Fico opakovane tvrdí, že Grécko by malo byť zo Schengenu vylúčené. Podľa neoficiálnych informácií vraj nie je v Európe sám, kto takto uvažuje. Holandská vláda mala na stole neoficiálny návrh na vytvorenie „minischengenu“, ktorý by z priestoru vylúčil väčšinu strednej a východnej Európy. Predstavitelia krajín Visegrádskej štvorky prichádzajú s iniciatívou na vytvorenie zoskupenia Priatelia Schengenu, čím sa vraj usilujú zabrániť jeho demontáži.
No a aby zmätku nebolo málo, luxemburská vláda navrhla, aby sa šesťmesačný termín, v ktorom môžu krajiny Schengenu prechodne zaviesť kontroly na vnútorných hraniciach bez toho, aby tým porušili pravidlá schengenskej zóny, zoštvornásobil. V praxi by to znamenalo, že celý Schengen by mohol byť suspendovaný na dva roky.
Môže niečo Schengen zachrániť? Samozrejme. Žiaľ, nebude to idea slobodného pohybu občanov, ale biznis.
Iróniou je, že každý, úplne každý o sebe tvrdí, že svojimi návrhmi chce iba zachrániť zónu voľného pohybu pred rozpadnutím. Pritom ak má byť Schengen odsúdený na záhubu, niet väčšieho urýchľovača takého procesu, ako sú všetky možné zlepšováky, s ktorými sa, zdá sa, roztrhlo vrece.
Je pravda, že Grécko ochranu svojej pobrežnej hranice nezvláda. Pravda je i to, že veci dosiaľ veľmi nepomáhala ani vláda v Aténach, ktorá v strachu pred domácou mienkou odmietala európsku hraničnú agentúru Frontex uznať za partnera. Na druhej strane je pravda, že nikto v celej únii nemá takú komplikovanú hranicu ako práve Grécko. A aj to, že Gréci pri kontrole stoviek ostrovov v Egejskom mori tento rok zvádzali boj s prúdom 600– až 700-tisíc migrantov. Nie s jedným pašeráckym vrtuľníkom, ktorý si naši úžasní strážcovia Schengenu aj tak všimli až vtedy, keď havaroval.
Snaha zviesť utečeneckú krízu na jednu krajinu, alebo na skupinu krajín, ako to na druhej strane robia tí, ktorí chcú zasa vylučovať štáty V4, pretože nie sú solidárne, nedáva zmysel. Solidarita je morálny problém, lenže kvóty nemohli pomôcť Švédsku či Nemecku, aj keby ich boli rovno všetci zaviedli. Problémom je naozaj Schengen, ale ako celok. Keby fungoval, mohli sme sa v únii hádať o solidarite, no nemohlo by sa stať, že naprieč Európou putujú desaťtisíce ľudí bez toho, aby prešli nejakou kontrolou, čo by stála za reč. A to je jadro dnešného problému.
Môže niečo Schengen zachrániť? Ale áno, samozrejme. Žiaľ, nebude to idea slobodného pohybu občanov, ale biznis. Presne, ako si to uvedomil šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker, keď pohrozil, že s pádom Schengenu by prestal mať zmysel aj projekt spoločnej meny. Keď zavelia banky, politici si na ideály spomenú, len to tak zasviští.
