Ženevská polícia pátra po štyroch podozrivých, ku ktorým sa mali pridať dvaja ďalší, ktorí prišli do Švajčiarska v utorok v dodávke registrovanej v Belgicku. Samopalmi vyzbrojené hliadky strážia sídlo OSN, synagógy, dom francúzskeho veľvyslanca, železničné stanice, letisko a ďalšie miesta, na ktorých je prirodzený výskyt väčšieho množstva ľudí.
Mali by sme byť európskym policajtom a tajným službám zrejme vďační, že sa usilujú dôsledne vypátrať každého, kto sa na tej parížskej hrôze, ktorá stála životy 130 ľudí, nejako podieľal. To by však európski policajti a bezpečnostné služby nesmeli mať na hlavách toľko masla, koľko majú.
Zatiaľ čo si občania európskych krajín postupne zvykajú na výnimočné stavy a politici ich v mene bezpečnosti nútia vzdávať sa práv a slobôd, ktoré doteraz považovali za samozrejmé, v táboroch, akým je „Džungľa“ v Calais, sú tisícky ľudí vystavené zime, hladu a doslova podmienkam džungle bez akejkoľvek záruky osobného bezpečia. Namiesto kúrenia majú táboráky pred stanmi – čo sa končí takými požiarmi, ako bol nedávno ten, ktorý zničil 250 stanov. Jediná systematická pomoc je na pleciach dobrovoľníkov.
To všetko na území jednej z najblahobytnejších krajín súčasného sveta a sotva 30 kilometrov od hraníc ďalšej nedávnej svetovej veľmoci. Príčin radikalizácie mladých moslimov v Európe je dozaista viac, lenže koho naozaj úprimne prekvapí, ak sa o pár rokov ukáže, že niekoho k prijatiu ideológie islamizmu postrčila práve skúsenosť z takého tábora?
Dnešní džihádisti už podobnú skúsenosť nepotrebujú. Ako vychádza postupne najavo pri vyšetrovaní atentátnikov z 13. novembra, títo ľudia boli úradom dobre známi. Niektorých z nich, francúzskych občanov, už dokonca pre obvinenia z terorizmu súdili. A predsa sa pohybovali Európou voľne ako vtáci a bez väčších problémov cestovali aj hore-dolu medzi Európou a Sýriou.
Šéf bunky, ktorá zaútočila v Paríži, Abdelhamid Abaaoud, dlhý čas riadil belgických džihádistov cez mobil z Atén. Grécka polícia, v zlej koordinácii s belgickou, naňho urobila neúspešný záťah už v januári. Čo všetko mohlo byť dnes inak, keby ho boli chytili? Ďalší z atentátnikov Salah Abdeslam, ktorý je stále na úteku, pricestoval do Grécka v auguste trajektom z Talianska. Ďalší dvaja priplávali v októbri z Turecka na ostrov Leros, vydávajúc sa za utečencov zo Sýrie.
Utečenci ako takí nie sú bezpečnostným problémom. Tým sú tisíce ľudí, ktoré sa bez kontroly rozbehli krížom-krážom po kontinente. To umožnilo niektorým džihádistom presúvať sa pod krytím utečencov. Pomáhala im však najmä dlhodobá neschopnosť európskych policajtov koordinovať svoje postupy a efektívne zdieľať informácie. A to je problém, ktorý sa okliešťovaním práv a slobôd v mene bezpečnosti nevyrieši.