Hoci sa v nej počíta s vytvorením prechodnej vlády do šiestich mesiacov od začiatku vyjednávaní a so slobodnými voľbami do 18 mesiacov, nie je v nej žiadna zmienka o najpodstatnejšej veci. O tom, akú úlohu bude v budúcnosti zohrávať sýrsky prezident Bašár Asad.
Rezolúcia je nepochybne veľký diplomatický úspech, no i v tomto prípade platí, že pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté vlastne nič.
Asad hrá v tejto šachovej partii obrovskú úlohu. Na jednej strane stojí Saudská Arábia a Turecko, ktoré trvajú na jeho bezpodmienečnej demisii. Na druhej strane je Rusko spolu s Iránom, ktoré Asada podporujú. Spojené štáty sú síce za jeho odvolanie, no zároveň si uvedomujú, že je príliš kľúčovou postavou. Európa, ako to už býva zvykom, lavíruje. Podľa Francúzov by mal Asad na prechodné obdobie ostať pri moci a Nemci si vedia predstaviť spoluprácu s Asadovými jednotkami pri boji proti tzv. Islamskému štátu (IS).
V hre je predovšetkým sekulárny charakter Sýrie, ktorého garantom je práve súčasný sýrsky prezident. Po jeho páde hrozí, že v Damasku prevezme moc islamistický režim, čo by malo veľmi negatívne dopady na celý región. A azda nik si nepraje, aby bol ťažko skúšaný Blízky východ destabilizovaný ešte viac. Aj keď je zrejmé, že samotné letecké útoky IS nezničia, nik sa príliš nemá k tomu, aby podnikol pozemnú inváziu. Dôvodov je niekoľko. Podľa odhadov amerických vojenských síl by pri pozemnom útoku mesačne padlo 100 a zranených by bolo zhruba 500 vojakov, pričom celkové náklady by sa za rok mohli vyšplhať až k sume 120 mld. dolárov. To je príliš veľa na to, aby sa Washington pustil do ďalšieho „dobrodružstva“. Afganistan a Irak sú pre súčasnú Obamovu administratívu dostatočným varovaním. Navyše vzhľadom na to, že IS nepredstavuje priamu hrozbu pre Spojené štáty, tie nemajú dôvod riskovať. Naopak, oveľa viac dôvodov angažovať sa v tomto konflikte má Rusko a Európa. Vzhľadom na to, že tisíce moslimských bojovníkov zo severného Kaukazu, Tatarstanu a priľahlých stredoázijských republík odišli bojovať pod zástavou IS, v prípade ich návratu domov predstavujú pre Moskvu obrovské bezpečnostné riziko.
Pre masívne bombardovanie cieľov IS v Sýrii západné tajné služby varujú pred možnosťou prenesenia konfliktu do Líbye. Džihádisti potrebujú svoje aktivity financovať, a preto sa snažia preniknúť k ropným vrtom na území kontrolovanom medzinárodne uznanou líbyjskou vládou. Ďalším smerom pre ich expanziu môže byť Kaukaz a stredná Ázia.
Päť rokov od začatia „arabskej jari“ je situácia na Blízkom východe čoraz neprehľadnejšia, k čomu prispieva aj konflikt záujmov jednotlivých „hráčov“.
Bez pozemného útoku sú vyhliadky na zlepšenie len veľmi chabé. V tomto kontexte schválená rezolúcia OSN je len malým dôvodom na optimizmus.