Darmo budeme vzdychať, koľko hladujúcich detí v Sudáne či v Etiópii by sa z toho uživilo. Mali by sme radšej spytovať sami seba. Napríklad, prečo tak zbytočne zaťažujeme pôdu umelými hnojivami, míňame energiu, ktorá ide do vetra aj s emisiami, prečo natoľko kynožíme prírodu a nevážime si ľudskú prácu. Všetko to nie je preto, aby sme nezomreli od hladu, ale aby sme mohli, hoci len na Slovensku rok čo rok vyhodiť okolo 500 ton určite nie zadarmo pripravených jedál!
Pri takýchto kvantách sa budeme ťažko vyhovárať, že sme si po dávnejších predkov ponechali v sebe pocit mať niečo v špajzi navyše, odložiť si čosi pre každý prípad do rezervy… Nie, ide o bohapusté plytvanie. Veď už na Štefana boli väčšie obchody s potravinami otvorené, nik by nehladoval.
Zmení to osveta v médiách? Výchova v škole? Štát zavedie drakonické dane na odpadky? Zdravotníci nás poučia, koľko a ako jesť? Prikývneme, a keď sa zhorší počasie, zase polovica Slovenska, tá bohatšia, vypráža rezne, z ktorých sa podstatná časť ocitne v kontajneroch. Zdravý rozum. Predovšetkým si to žiada zdravý rozum a trocha sebakontroly.