Bezprizorní

Demokratický režim je nemysliteľný bez systému politických strán. Tie slúžia na získanie moci, presadzovanie vlastných myšlienok a záujmov svojich členov.

03.01.2016 16:00
debata (1)

Slovenský parlament, v ktorom sa to vždy na konci volebného obdobia hmýri „bezprizornými“ poslancami, akoby chcel byť negáciou tohto základného politologického princípu.

Podľa čl. 73 Ústavy SR poslanci vykonávajú mandát osobne „podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi“. To znamená, že ich nemôže odvolať ani ich strana, ani ich voliči.

Hlasy volajúce po zavedení tzv. imperatívneho mandátu, ktorý by to umožňoval, však zabúdajú, že takýto nástroj je charakteristický pre totalitné režimy, akým bol tzv. Slovenský štát.

V ňom mal túto právomoc osobitný orgán – Štátna rada. Nemusíme však ísť až tak ďaleko do minulosti – kauza Gaulieder z čias mečiarizmu by pre všetkých mala byť dostatočným varovaním, že tadiaľto cesta nevedie.

To, že na konci tohto voleného obdobia máme v parlamente viac ako dva tucty nezaradených poslancov, nie je výsledkom sporu medzi príliš rigidnými politickými stranami (ktoré ak chcú presadiť niečo zo svojho programu, tak prirodzene od poslancov vyžadujú určitú lojalitu) a nemožnosťou počúvať hlas vlastného svedomia.

Možno to pripísať na vrub skutočnosti, že slovenské politické subjekty viac ako strany s jasnou ideológiou, členskou základňou a štruktúrou pripomínajú skôr „politické projekty“ malého okruhu osôb. Keď dôjde k odchodu lídrov alebo prvému zásadnému sporu, tak namiesto „čírenia názorov“ dochádza k odchodu a štiepeniu.

Aj keď éra masových strán, tzv. catch all parties, je už za nami, pokiaľ väčšina slovenských politických subjektov nebude mať spomínané základné atribúty, tak sme odsúdení na to, aby sa po Národnej rade „promenádovali“ bezprizorní…

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Politické strany #poslanecký mandát