V čase, keď Slovensku chýbali investori a nezamestnanosť sa šplhala na 20 percent, nebolo chybou lákať zahraničný kapitál na nižšie dane z príjmu. V súčasnosti však je vo verejných financiách priestor na to, aby sme sa posúvali inam. Ak sa znižujú daňové úniky a investori majú o Slovensko veľký záujem, je možné dočasne dane z príjmu firiem zvýšiť a znižovať postupne ostatné dane.
Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Angus Deaton upozornil, že zvýšenie či zníženie dane z pridanej hodnoty môže predstavovať rozdiel medzi slušným životom a chudobou.
Vlani sa znížili odvody pre ľudí s nižšími a so strednými príjmami. Od 1. januára tohto roka sa zase znížila DPH na mäso, hydinu, ryby, mlieko, maslo a chlieb. Pri poklese DPH o desať percentuálnych bodov by mali matematicky ísť ceny dole o 8,3 percenta.
Či sa tak udialo, bude jasné najskôr o mesiac. Až údaje o januárovej inflácii, respektíve deflácii potravín zo strany Štatistického úradu SR budú smerodajné. Porovnať ich bude treba s januárom 2014 a zohľadniť bude zároveň nevyhnutné aj vývoj na trhu.
Ceny totiž vo väčšej miere závisia od úrody. Štát môže úrovňou daní nastaviť latku, ale zároveň musí vytvárať také konkurenčné prostredie, aby sa o spotrebiteľa pretekalo čo najviac obchodných reťazcov. Ceny môžu ísť dole vďaka zdravej konkurencii.
Na základe skúseností zo zahraničia platí, že zníženie DPH sa len približne na úrovni jednej tretiny premieta do cien. Na Slovensku zatiaľ v prípade chleba, masla a mlieka sa dá povedať, že reťazce nižšiu DPH zohľadnili.
Otázkou zostáva pri mlieku, či situácia po zrušení mliečnych kvót neumožňovala ísť s cenou ešte nižšie. Na druhej strane v takom prípade by mliekarenstvo zrejme dostalo K.O. a na domáci trh by sa dostala ešte viac produkcia spoza hraníc, ktorá by neskôr mohla ceny diktovať.
Štát celkovo dá tento rok na nižšiu DPH sumu 80 miliónov eur. Väčšina výpadku dane bude zrejme pri mäse a práve to je cenová položka, ktorú nebude jednoduché vyhodnotiť. Čerstvý chlieb je väčšinou pôvodom zo Slovenska a každý približne pozná cenu bochníka.
Mäso je však na domácom trhu z viacerých krajín EÚ. Aby DPH predsa len pomohla domácim výrobcom, nižšia sadzba platí iba na chladené, nie mrazené mäso a hydinu. Mäso v každom prípade podlieha častým cenovým akciám, preto sa cena štyri eurá za kilogram bravčového pliecka s 10-percentnou DPH môže zdať vysoká. Dôležité bude porovnanie za dlhšie časové obdobie. Cena mäsa totiž závisí aj od kvality či čerstvosti a blížiaceho sa dátumu spotreby.
Pri poklese DPH sa istú chvíľu na Slovensku nepochopiteľne diskutovalo, či to naozaj pomôže viac chudobným. Predsa ak chudobná rodina míňa 300 eur, ušetrí 1,80 eura, a ak bohatá míňa 2 000 eur, ušetrí šesť eur.
Lenže 1,80 eura je pre ľudí s nízkymi príjmami viac ako šesť eur pre boháčov. Nenadarmo vlaňajší nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Angus Deaton upozornil, že zvýšenie alebo zníženie dane z pridanej hodnoty môže „predstavovať rozdiel medzi slušným životom a chudobou“.
