Pravdivá obsesia

Špeciálne výročné číslo satirického magazínu Charlie Hebdo má na obálke postavu komiksového pánbožka so stopami krvi na rukávoch a so samopalom na chrbte. Nápis znie: „Po roku: vrah stále na slobode.“ Vnútri nasleduje vášnivý komentár na obranu sekularizmu.

06.01.2016 22:00
debata (25)

Médiá citujú šéfku francúzskej Kresťanskodemo­kratickej strany Christine Boutinovú: „O čom to je? O náboženstvách? Už to začína byť obsesia. Táto tragédia si zaslúžila niečo lepšie.“

Sme pod paľbou nielen za to, čo robia naši politickí predstavitelia, ale aj za to, kým sme.

Tragédia, pri ktorej fanatici postrieľali desať ľudí kvôli vtipom (kvôli vtipom – to treba opakovať vždy, keď niekto začne zahmlievať rečičkami o povinnom rešpekte k vražedným tradíciám), pod oknami redakcie zavraždili policajta a v nasledujúcich dňoch zabili ďalšiu policajtku a štyroch ľudí v kóšer obchode, si určite zaslúžila niečo lepšie. Tak napríklad si nezaslúžila tú trápnosť, keď francúzsky prezident slávnostne odhalil pamätnú tabuľu aj so skomoleným menom jednej z obetí.

Určite si tiež nezaslúžila pokračovanie, pri ktorom za obeť fanatizmu padlo 130 nevinných obyvateľov a návštevníkov toho istého mesta. Mesta, ktoré okrem iných vecí dalo svetu heslo Sloboda, rovnosť, bratstvo. Tentoraz sa k obetiam tešiacim sa slobode slova pridali obete tešiace sa slobode pohybu, rovnosti pohlaví. V kaviarňach, na koncerte či na futbalovom zápase.

Ak chce niekto poctivo dumať o príčinách tohto konkrétneho terorizmu, ktorý momentálne straší Európu, nemôže z reťazca geopolitických a ekonomických faktorov vynechať spomínané slobody. Sme pod paľbou nielen za to, čo robia naši politickí predstavitelia, ale aj za to, kým sme. Napokon, útočníci a tí, ktorí ich fanatizujú ideológiou, nám to hovoria veľmi otvorene aj sami. Prečo ich neberieme vážne?

V rámci jedenapolmili­ardovej komunity moslimov existuje menšina, ktorá by rada prispôsobila svet pravidlám zo siedmeho storočia. V rámci tejto menšiny existuje ešte jedna veľmi malá menšina, ktorá to chce urobiť násilím. Príčetný človek si nebude nikdy zamieňať malú menšinu s celkom, ako to robia rôzni šovinisti a xenofóbovia. Príčetné je však tiež priznať, že tá malá menšina je smrteľne nebezpečná a má svoju jasne definovanú ideológiu.

Práve tak, ako v mase kresťanov existuje menšina, ktorá by rada vrátila čas do čias, keď bola žena len o čosi viac, ako večne podozrivou nádobou hriechu (tú menšinu spoznáte napríklad podľa podávania idiotských návrhov v parlamente). A ešte jedna veľmi malá menšina, ktorá zabíja v „potratových“ klinikách. Rovnako v judaizme možno prejsť od reformovaných, ktorí už pomaly ani nehovoria o bohu, cez tých, čo berú Tóru doslova, ale už nemienia kameňovať deti za neposlušnosť voči rodičom, až po fanatických osadníkov zo Západného brehu, ktorí sú zárukou, že mier tam len tak ľahko nepríde.

Tragédia Charlie Hebdo, Bataclanu a všetky ďalšie (žiaľ, nedá sa veriť tomu, že nebudú) si zaslúžia niečo lepšie. Lepšie, ako fašizujúce tendencie na jednej strane, bľabotanie o kresťanskej Európe v strede a falošný „rešpekt k tradíciám“ na druhej strane. Náboženstvo zabíja.

© Autorské práva vyhradené

25 debata chyba
Viac na túto tému: #terorizmus #Charlie Hebdo