Naozaj sú zdravotné sestry odhodlané prvého februára odísť z piatich veľkých nemocníc? Alebo dúfajú, že keď už nie rezortný minister, poddá sa premiér? Bude meniť štátny rozpočet necelé dve mesiace pred parlamentnými voľbami?
Spoliehať sa na to, že teraz je tlak najúčinnejší, lebo nespokojní ľudia to môžu súčasnej vláde spočítať pri volebných schránkach, je veľmi riskantné. Ide totiž o to, či občania budú protestujúcim sestrám držať place. To mohlo byť ešte na jeseň zrejmé, lebo ony naozaj brali smiešne nízke platy. Ale predstavy, že napríklad gynekologické a traumatologické oddelenia spolu s jednotkami intenzívnej starostlivosti ostanú tak povediac bezprizorné, veľa sympatií zrejme nevyvolajú.
Asi by bolo najlepšie – pre pacientov, ale i pre sestry – keby si ešte raz všetci kompetentní sadli za rokovací stôl a povedali si, áno, dnes to naraz nejde zvýšiť, no nejaká postupnosť krokov by sa hádam dala nájsť. Napokon, aj lekárom sa finančne prilepšovalo po etapách. Stačil by sestrám taký prísľub od súčasnej vlády, ktorá končí o dva mesiace? Viac žiadať nemôžu, začali totiž neskoro.
