Predtým však ešte stihol narobiť hromadu sutín z väčšiny Európy, ktorú pritom naplnil neslýchaným utrpením a zmarom. Samozrejme, nikdy by to nedokázal bez spoluúčasti drvivej väčšiny Nemcov. Vydavatelia tvrdia, že kniha, v ktorej akademické poznámky a vysvetlivky svojou dĺžkou presahujú pôvodný text, môže byť práve prevenciou pred možným opakovaním. Naozaj môže?
Za dnešnú fašizáciu Európy nesú zodpovednosť najmä dnešní politici a nie nedostatok literatúry vysvetľujúcej Hitlera.
Samotný text by dnes sotva stál niekomu za zmienku, keby neskôr nenasledovalo tých dvanásť rokov od roku 1933. V histórii nikdy nebola núdza o blúznenie velikášskych maniakov túžiacich „opraviť svet“ aj pomocou genocídy. Drvivá väčšina z nich našťastie spravodlivo zapadla prachom. Hitler nebol nijako zvlášť originálny ani v nemeckom kontexte. Zúrivo antisemitské a šovinistické spisy tam vychádzali desiatky rokov pred Mein Kampfom. Originálna nebola ani jeho túžba dobýjať územia na východe v mene rozšírenia nemeckého „lebensraumu“. Pruská generalita mala podobné sny dávno pred ním.
Odpoveď na otázku, prečo Nemci tak ochotne sadli na lep Hitlerovmu nacionálnemu socializmu, nikdy neležala iba v tomto zle napísanom, ťažkopádnom texte. Dokonca v ňom možno neležala vôbec. Inak by si povojnová denacifikácia Nemecka, ak to preženieme, v podstate vystačila s kritickou revíziou jednej knihy vydanej roku 1928. A aj to dnešné kritické vydanie by vyšlo v podstatne vyššom náklade ako pár tisíc výtlačkov a namiesto cudného mlčania by bolo propagované a široko diskutované.
Všetci vieme, že také ľahké to nebolo, a tušíme, že také ľahké to nemôže byť ani s vymietaním súčasného neonacizmu. Argument, podľa ktorého nezaškodí odkliať tabu, ktoré tejto knihe zbytočne dodávalo príchuť zakázaného ovocia, je legitímny. Otázka len je, čo to pomôže, keď tí, ktorí inklinujú k nacizmu, majú Mein Kampf dávno doma aj bez vysvetliviek. Navyše vysvetlivky ukazujúce na priamy súvis medzi Hitlerovými myšlienkami a kremačnými pecami v Auschwitzi sa ich sotva dotknú. Práve Hitlerove činy ich totiž fascinujú viac ako jeho dobové bľaboty o medzinárodnej plutokracii.
Európsky fašizmus a neonacizmus si v čase internetu vystačí aj bez Mein Kampfu. Hitler môže byť pre novodobých náckov ikonickou postavou, lenže oni nadväzujú na širšie spodné prúdy európskej politiky. Ich úspech je zároveň podmienený dnešnou dobou, dnešnými krízami a dnešnou sociálnou situáciou. Podmienky, ktoré vyvolávajú nárast extrémizmu a neznášanlivosti, sú azda v niečom podobné ako tie, ktoré umožnili nástup Hitlera k moci.
Lenže nestačí vysvetľovať to poznámkami pod čiarou. Treba zmeniť tie podmienky. Správna teda hádam nemusí byť ani tak výzva nevydávať Mein Kampf (ani s kritickými dodatkami), ale skôr otázka, načo ho opäť vydávať. Za dnešnú fašizáciu Európy nesú zodpovednosť v prvom rade dnešní politici, nie nedostatok literatúry vysvetľujúcej Hitlera. Platí to v Nemecku, u nás aj všade inde.