Začarovaný kruh

Minister kultúry, ktorý je opäť aj šéfom volebnej kampane vládnej strany, je prekvapený množstvom bilbordov strany Sieť.

12.01.2016 13:00
debata

Marek Maďarič dodáva, že na rozdiel od Smeru, ktorý vraj začal s kampaňou na jeseň, strany, ktoré s ňou začali mesiace pred ním, sa sotva môžu legálne vojsť do zákonného limitu troch miliónov eur.

Problém nie je v tom, čo Maďarič hovorí o iných. Problém je v tom, čo sa vzťahuje úplne na všetkých, Smer, Sieť, KDH, Most či OĽaNO nevynímajúc. Na Slovensku nie je strana, ktorá by si z limitov na volebné kampane robila ťažkú hlavu. Strany sa líšia iba v tom, či si ich prekračovanie môžu vzhľadom na silu svojich financií momentálne dovoliť, alebo nie.

Hlavným dôvodom, pre ktorý má zmysel hovoriť o limite na volebné peniaze, je snaha ustrážiť formálnu férovosť politickej súťaže. Spojenie „formálna férovosť“ nie je náhodné. Je jasné, že nemožno hovoriť o nejakej spoločnej štartovacej čiare, ak si porovnáme napríklad stranu, ktorá štyri roky vládne, so stranou, ktorá vznikla pol roka pred voľbami a ledva sa stihla zaregistrovať. Neplatilo by to ani vtedy, keby tá nová strana mala peňaženku natrieskanú do prasknutia (ako to často aj je). Dupľom to neplatí v prípade strán, ktoré ledva vyzbierali podpisy na svoju registráciu, a nebyť sociálnych sietí, o ich existencii by vedeli iba rodinní príslušníci ich predstaviteľov.

Niežeby sme v ich prípade tak často prichádzali o niečo dôležité. To isté sa však dá povedať aj o mnohých stranách, ktoré majú dosť peňazí na vlastné kampane. Nepomer medzi možnosťami dostať sa do povedomia ľudí, ktoré majú parlamentní politici – živení štátom a chtiac-nechtiac propagovaní médiami – oproti všetkým ostatným nepotrebuje dlhšie vysvetľovanie. Extrémy sotva pomôžu. Zakázať kampane pred voľbami en bloc by vyústilo do ešte väčšej nespravodlivosti. Všetky doterajšie zvýhodnenia jedných oproti druhým by sa iba prehĺbili.

Opačný extrém, zrušenie limitu na kampane, by zasa znamenal kapituláciu pred smutným faktom, že kým na obrazovkách sa divákom predvádza súboj politikov, skutočný boj v zákulisí zvádzajú sponzori, ktorí na nich stavili ako na svoje dostihové kone. Kampane majú beztak čoraz bližšie k cirkusovým produkciám a dodatočné drahé ohňostroje už hodnotu ich obsahu nezvýšia. Asi nezostáva iné, ako nanovo definovať, čo je to predvolebná kampaň, kedy sa začína a z akých prvkov pozostáva. Vôbec napríklad nezaškodí skôr ako o cenách bilbordov baviť sa o ich počte a umiestení a pod.

Všetci politici na všetkých ostatných vedia, alebo „vedia“, ako je to s financovaním ich kampane. Zistiť pravdu a urobiť nápravu možno len mimo tohto okruhu, v ktorom sú vlastne všetci potenciálnymi spolupáchateľmi. Nezmrviť položky na transparentnom účte je minimalistické kritérium, ktoré dokáže splniť každý. Problém je, že s akýmkoľvek lepším riešením by museli prísť, či aspoň súhlasiť, práve tí, ktorí sú spokojní s terajším stavom. Politici. Kruh sa uzatvára.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #bilbordy #Marek Maďarič #Sieť #voľby 2016