Zvlášť v dnešných časoch a uprostred vývoja, ktorý môžeme sledovať všade naokolo. Aby však mohol akýkoľvek dokument plniť svoju úlohu, dôležité je, aby tí, ktorých sa týka, podľa neho aj konali.
Hneď v úvode sa konštatuje, že multietnický, multinárodnostný a multikonfesný charakter Slovenskej republiky predstavuje na jednej strane „komparatívnu výhodu vzhľadom na vysokú mieru rozmanitosti, ktorá môže byť prínosom pre celú spoločnosť“, na druhej strane však „vytvára možnosť pre vznik napätia“. To je pravdivá formulácia v oboch variantoch, ktoré ponúka.
Volebná kampaň sa musí vrátiť k problémom na Slovensku a k programom strán, ktoré o sebe tvrdia, že ich dokážu riešiť.
Ako je možné predchádzať napätiu (a prevencia je nepochybne výhodnejšia ako eliminácia následkov) v multietnickej, multinárodnostnej a multikonfesijnej krajine, v ktorej je volebnou stratégiou šéfa vládnej strany tvrdiť, že multikulturalizmus je „neakceptovateľná fikcia“?
A, mimochodom, v ktorej to isté vo väčšej či menšej obmene tvrdí väčšina relevantných politikov? Nevedia, o akej krajine rozprávajú?
V dokumente sa ďalej spomína, že od založenia SR sa „objavujú snahy rôznych aktérov o eskaláciu napätia“ či „volanie po obmedzení niektorých práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva“. Čo je opäť konštatovanie, s ktorým bude súhlasiť každý, kto uplynulých dvadsať rokov nepresedel na konári.
Ako je možné predchádzať takým snahám a takému volaniu v čase, keď predseda vlády dramatickým hlasom oznamuje národu, že všetci moslimovia žijúci na Slovensku sú pod kontrolou a sledovaní? Keď vyhlasuje, že neprijmeme žiadnych utečencov moslimského vyznania?
Islamofóbia nie je rasizmus, pretože islam nie je rasa. Človek nemôže konvertovať k rasovému či etnickému pôvodu ani z neho vystúpiť. Vylúčiť však celú skupinu ľudí z toho, že budeme čo i len zvažovať, či naozaj potrebujú našu pomoc (čo je celý zmysel azylového konania), iba na základe viery, je však neakceptovateľné. Nech to budeme nazývať, ako chceme.
Čo je vari ešte horšie, následky sa netýkajú iba tých, ktorí o pomoc žiadajú. Práve tak sa týkajú tých, čo ju z takýchto dôvodov odmietajú poskytnúť. Veľkej časti utečencov napokon niekto pomôže aj bez nás. Nám však nepomôže nikto, ak sa začneme prepadať do bahna predstáv, že to najlepšie, čo môžeme od politiky očakávať, sú policajti a vojaci.
Volebná kampaň sa musí vrátiť k problémom na Slovensku a k programom strán, ktoré o sebe tvrdia, že ich dokážu riešiť. Inak môže byť napĺňanie dokumentu, ktorý včera vláda schválila, po týchto voľbách ešte ťažšie, ako je to pred nimi.
Liberálne a multikulturalisticky uvažujúci ľudia v celej Európe to po udalostiach v nemeckom Kolíne schytávajú z každej strany. Do veľkej miery si za to môžu sami. To je však iba jedna strana problému. Druhou sú predstavitelia, ktorí v prvom rade zodpovedajú za to, aby predchádzali šíreniu napätia. Nie aby mu pomáhali na svet.