Pri verejných obstarávaniach to často býva tak, že po formálnej stránke je všetko v poriadku. Všetko je v medziach zákona. Lenže tender býva ušitý na mieru konkrétnemu záujemcovi, a tak je už vopred jasný víťaz. „Konkurencia“ mlčí, načo by sa aj ozývala. Vie, že inde má zasa ona „svojich“ ľudí, nebude sa „kafrať“ do kšeftov iným.
Slovenské zdravotníctvo je priam ideálne prostredie na tunelovanie. Nikto nenesie zodpovednosť za nič a keďže všetky dlžoby napokon zatiahne štát, tak predražené nákupy ani nikoho nebolia. Stačí zopár kšeftíkov s prístrojmi, ktorých hodnota sa pohybuje v miliónových sumách, a je po problémoch. Zisk prevyšuje všetky riziká.
Za tento formalizmus síce draho zaplatia občania, lenže tam, kde nehrozí žiaden trest, nemožno očakávať, že sa hrá fér. V takto deformovanom podnikateľskom prostredí nemajú ani náhodou šancu uspieť tí, ktorí sa snažia dodržiavať pravidlá.
Príbehy o predražených CT preto budeme počúvať dovtedy, pokiaľ v slovenskom zdravotníctve naozaj nedôjde k systémovým zmenám. Na začiatok by možno stačilo, keby jasný signál, že takéto správanie nemožno tolerovať, vyslal samotný minister zdravotníctva.