Monotematické voľby?

Bývajú parlamentné voľby vôbec niekedy monotematické? Spätne videné, vždy sa môže rozhodujúcou zdať jedna téma – tá, s ktorou prišiel víťaz volieb. Ľudia však nežijú monotematické životy a ich rozhodovanie ovplyvňuje oveľa viac faktorov, ako sú tie, čo sa zmestia na bilbordy pri cestách. Nie inak to bude aj v marci 2016.

18.01.2016 15:00
debata (3)

Je pochopiteľné, že do volieb výrazne zasiahlo svetové dianie. Stalo by sa tak najskôr aj bez toho, aby tieto témy do kampane prinášali samotné politické strany. Utečeneckú krízu ani terorizmus si nevymysleli slovenskí politici. Zároveň pred týmito témami nemohli ani utiecť, pretože tieto témy zasiahli celú Európu a výrazne poznačili Európsku úniu, ktorej sme súčasťou.

Ľudia nežijú monotematické životy a ich rozhodovanie ovplyvňuje oveľa viac faktorov, ako sú tie, čo sa zmestia na bilbordy pri cestách. Nie inak to bude aj v marci 2016.

Úroveň našej domácej diskusie na tieto témy nateraz ponechajme bokom. Povedzme len, že je pochopiteľné, keď sa vládny Smer snaží v kampani obhajovať svoju politiku v rámci únie a voči únii, rovnako ako je pochopiteľné, keď sa opozícia snaží nájsť v tej politike nejaké trhliny. Čo zaráža, je absencia debaty o budúcnosti Európy ako takej.

Žeby v krajine, ktorá bude od júla predsedať Európskej únii, nikoho nezaujímal ďalší osud spoločenstva, ktoré vplýva na naše individuálne osudy nepomerne viac ako čokoľvek iné vo svete (a v mnohých aspektoch i doma)? Nechce sa tomu veriť. Uveriteľnejšie je, že o týchto témach – čo sa politických strán týka – nemá kto hovoriť.

Opozícia, ktorá by teoreticky čosi mohla získať, ak by sa debata namiesto licitácií, koľko utečencov vziať a či vôbec nejakých, otočila na témy nášho miesta v Európe, nie je schopná vyprodukovať súvislú myšlienku. Nečudo. Bola to totiž práve táto téma, ktorá definitívne pochovala vládu Ivety Radičovej. Predpoklad, že by tu mohla opozícia aspoň teoreticky čosi získať, môžeme teda odložiť ad¤acta. Nemohla, pretože jej názory na tieto témy sa rozkladajú od proeurópskeho Mostu cez špeciálny prípad KDH a nečitateľnú Sieť až po populistov typu Sulíka.

A čo domáce témy? Zdravotníctvo a školstvo patria naďalej k horúcim zemiakom v našej pahrebe. Keďže to nie sú silové ani „zarábacie“ rezorty, na desaťročia sa stali tvorivou dielňou všemožných reformátorov, programátorov a vizionárov. Problém je, že z tej dielne zatiaľ nevzišiel jediný schopný model, a tak sa na fúkaní do pahreby podieľajú všetky vlády ponovembrového Slovenska.

Samozrejme, že ohlasovaný štrajk časti učiteľov je politický. Ako môže štrajk vo verejnej sfére nebyť politický? Háčik je v inom. Požiadavky, tak ako ich sformulovali protestujúci učitelia, im nesplní žiadna z politických strán, ktoré idú do volieb. A keďže učitelia by mali byť inteligentní ľudia, nepochybne to dobre vedia aj sami. Sestričky a zdravotníci majú plné právo byť nahnevaní na ministrov tejto vlády. Opäť však platí, že maslo na hlavách politikov je spoločné a sú ho celé galóny.

Bolo by veľmi dobré, keby sa predvolebná diskusia zaoberala racionálnymi témami a argumentmi. Tých šesť týždňov do volieb však veľa nádeje nedáva. A ľudia, keďže nie sú monotematickí, budú opäť voliť skôr podľa svojej intuície a emócií.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #voľby 2016