Smer sľubuje prizvať zástupcov učiteľských odborov a stavovských organizácií k tvorbe príslušnej časti programu novej vlády. Sieť plánuje zvýšiť prostriedky do školstva aj učiteľské platy o 30 percent za jedno volebné obdobie. KDH sľubuje dorovnať peniaze do školstva v pomere k hrubému domácemu produktu na priemer krajín OECD. OľaNO sľubuje pridať za každý rok vládnutia 10 percent, pridať sľubuje aj Most-Híd a SaS si rovno osvojuje požiadavky protestujúcich zvýšiť platy o 140 eur v tomto roku a o 90 eur v budúcom roku.
Keby sa rozhodlo vstúpiť do štrajku desaťtisíc zamestnancov VW v Bratislave, videli by sme, aký cirkus by sa strhol. Keď štrajkuje desaťtisíc učiteľov, deje sa zatiaľ akurát predvolebný cirkus sľubov a hrdinských rečí. Nie je ťažké pochopiť, prečo.
To je vskutku impozantná zbierka sľubov politikov, ktorí by pochopiteľne radi vo svojich volebných výsledkoch pocítili aj hlasy učiteľov, prípadne ich rodín. Napokon, čo iné sa dá od politikov očakávať pred voľbami, ako sľuby a silné reči, však?
Zabudnime teraz na históriu väčšiny spomínaných strán, čo sa spravovania školstva týka. Zabudnime na to, ako sa politici týchto strán stavali či stavajú k učiteľom a ich protestom vždy, keď sú pri moci, v kontraste s tým, ako sa k nim stavali či stavajú z opozície. Je úplne jasné, že na to, aby boli nútení dodržať svoje sľuby, bude potrebný väčší tlak, ako ten, ktorý stačí na to, aby strany aktualizovali svoje predvolebné PR.
Keby sa zajtra rozhodlo vstúpiť do štrajku desaťtisíc zamestnancov Volkswagenu v Bratislave, videli by sme, aký cirkus by sa strhol. Od výpočtov, koľko by zavretím fabriky na každý jeden deň štrajku utrpel slovenský HDP, po krízové zasadnutia vlády i parlamentu. Keď štrajkuje desaťtisíc učiteľov (podľa ministra vraj menej, to však nie je podstatné), deje sa zatiaľ akurát predvolebný cirkus sľubov a hrdinských rečí. Nie je ťažké pochopiť, prečo.
V školstve, kde sa počty učiteľov na jednotlivých školách rátajú na tucty a počet škôl na tisícky, je štrajk náročnejší na koordináciu i solidaritu v rámci rezortu či mimo neho, ako v prípade jednej, hocako veľkej fabriky. A áno, z hľadiska politikov a ich kalkulácií možného dosahu na voličov je výpadok časti učiteľov o čosi iný ako výpadok časti lekárov či zdravotných sestier. Masovosť je tu dôležitá, a jej nedostatok kritický.
Štrajk je určite užitočný tým, že sa u nás opäť raz hlasnejšie hovorí o školstve. Čo sa ďalšieho dosahu týka, politické strany by mali spozornieť pri vyhláseniach „oficiálneho“ odborového zväzu, ktorý už v nedávnej minulosti dokázal postaviť na nohy tri pätiny všetkých pracovníkov v školstve, nielen učiteľov. Ak tento zväz pripúšťa protesty v prípade, že nová vláda nespraví školstvo svojou prioritou, tlak na zmenu sa po voľbách stane nepomerne silnejším. Z toho by sa mali poučiť tí, ktorí dnešný štrajk podceňujú, aj tí, čo ho preceňujú.