Najmenej 250-tisíc mŕtvych, jedenásť miliónov ľudí bez domova. Keby sa sýrska vojna skončila rovno hneď teraz a bilancia škôd by zamrzla v tomto bode, bola by neslýchanou katastrofou. Koniec je však v nedohľadne. Mierové rozhovory v Ženeve boli minulý týždeň radšej pozastavené, ako by sa mali skončiť fiaskom.
Podľa OSN všetky bojujúce strany páchajú vojnové zločiny. Jednotky prezidenta Asada ostreľujú ľudí v oblastiach ovládaných povstalcami barelovými bombami. Džihádisti z ISIL vraždia každého, kto sa odmieta podrobiť ich poriadkom. Všetci dohromady ľubovoľne blokujú civilistov od pitnej vody či zdravotníckej pomoci. Sunnitské odnože povstalcov (z ktorých niektoré majú tiež blízko k džihádizmu) podporujú pohon na šiitských alavitov, ku ktorým sa hlási Asad. K celému chaosu treba prirátať rôzne záujmy lokálnych veľmocí (Turecko, Irán) či ropných monarchií z Arabského polostrova.
Keby sa sýrska vojna skončila hneď teraz, bola by neslýchanou katastrofou. Koniec je však v nedohľadne.
Jedinou vojenskou mocnosťou, ktorá má v celej skrumáži politických, etnických a náboženských motívov vojská na sýrskej pôde oficiálne, je Rusko. Rusko však dáva jasne najavo, že s ostreľovaním každého, kto je z tých či oných dôvodov protivníkom Bašára Asada, prestane vtedy a len vtedy, keď sa samo rozhodne. Čo nielenže neupokojuje situáciu, ale aj prispieva k neúspechu mierových rokovaní.
Rusko pomáha Asadovi dobýjať územia džihádistov, „popritom“ mu však pomáha ničiť aj domácu opozíciou, ktorú ako celok hodiť do vreca džihádizmu nemožno. Navyše pritom vyháňa z domovov ďalšie tisíce Sýrčanov. Tak ako v posledných dňoch najmenej 35-tisíc ľudí z Aleppa. Tí uviazli na tureckej hranici, kde im turecké úrady s výnimkou chorých a zranených odmietajú povoliť vstup.
Európa, ktorej je Angela Merkelová neoficiálnou veľvyslankyňou, na jednej strane od Erdogana očakáva, že zastaví prílev sýrskych utečencov do Európy, na druhej strane očakáva, že vpustí do krajiny všetkých, ktorí hľadajú ochranu pred vojnou. Náklady na obidva postupy majú pomôcť vyriešiť spomínané tri miliardy. Vyriešia?
Turecko je veľkosťou možno porovnateľné s Nemeckom, ekonomickou silou však ani náhodou. Napriek známym necnostiam tureckého prístupu, keď Erdogan tvrdí, že jeho krajina už nemá kapacity zvládnuť viac ako doterajšie takmer dva milióny utečencov, nemožno to celkom chápať len ako výhovorku. Smutnou pravdou je, že ešte tak zo tri ruské ofenzívy a ako výhovorku to nebude možné brať vôbec.
Európa sa ocitne medzi Skyllou ďalšieho financovania nedôveryhodného tureckého vládcu a Charybdou nátlaku na Rusov, aby sa nepokúšali zlepšovať pozíciu ich chránenca Asada pred každým ďalším kolom mierových rozhovorov. O úspechu toho druhého možno pochybovať. Takže zostáva to prvé a tri miliardy boli len preddavok.