Opodstatnenosť tejto kritiky sa naplno potvrdila v posledných mesiacoch, keď nemotorný 500-miliónový obor zostal zaskočený migračnou vlnou a nebol schopný ochrániť ani vlastnú hranicu. Postoj európskych elít k utečeneckej kríze azda najlepšie vystihujú dve slová.
Nemecké lode plaviace sa v gréckych teritoriálnych vodách pod vlajkou NATO budú plniť funkciu ďalšieho „spomaľavača“, a vďaka nim bude môcť Merkelová pred vlastnými voličmi konečne vystupovať ako ochrankyňa národných záujmov.
Bezradnosť a nemohúcnosť. Dá sa predpokladať, že by sa ešte muselo uskutočniť veľa summitov, aby sa vôbec začali črtať kontúry nejakého riešenia. Akcieschopnosť proste nie je našou silnou stránkou.
Hoci to Európania neradi počúvajú, Európa má jedno šťastie: Chrbát jej prostredníctvom Severoatlantickej aliancie kryjú Spojené štáty.
Aj keď nikto z predstaviteľov aliancie otvorene nepovedal, že migranti predstavujú priame ohrozenie spojeneckých krajín, je zrejmé, že v bruselskej centrále túto hrozbu vnímajú ako reálnu, a preto sa iniciatívy chopilo NATO.
Na vec sa však sa treba pozerať aj inou optikou. O tom, že hlavný impulz vyšiel z Berlína, niet pochýb. Už dlho sa hovorilo, že Angela Merkelová musí niečo urobiť, lebo v marci ju čaká troje krajinských volieb a porážka v nich by mohla zatriasť jej stoličkou. Napriek tomu, že kurz v utečeneckej kríze pomaličky menila, k žiadnemu zásadnému posunu nedošlo.
Minulotýždňový londýnsky apel kancelárky na lepšiu ochranu vonkajšej hranice EÚ, bez ktorej nie je možné udržať Schengen, mohol vyznieť ako ďalšia „povinná jazda“. Podľa všetkého však Merkelová už mala pripravený svoj plán B.
Vedela, že spoliehať sa na Grékov nie je možné (aj preto v Európe vyrastajú rôzne ploty, ktoré plnia funkciu „spomaľovačov“), a preto celú vec zobrala do vlastných rúk. A keďže Atény vyjadrovali nesúhlas s nasadením cudzích jednotiek na svojom území v rámci misie Frontex, našlo sa iné riešenie, pričom podstata bude rovnaká.
Nemecké lode plaviace sa v gréckych teritoriálnych vodách pod vlajkou NATO budú plniť funkciu ďalšieho „spomaľavača“, a vďaka nim bude môcť Merkelová pred vlastnými voličmi konečne vystupovať ako ochrankyňa národných záujmov.
Námorná misia Severoatlantickej aliancie v Egejskom mori však zároveň plní ešte jednu dôležitú funkciu – je to odkaz pre Moskvu.
Napriek vlastnej slabosti Rusko cíti, že EÚ stojí na križovatke a teraz je ten pravý okamih, keď môže prispieť k jej rozkladu. Jeho vojenská účasť v Sýrii – napr. aktuálne bombardovanie Aleppa – nijako neprispieva k porážke Islamského štátu, ale k upevneniu Asadovej moci, čím vyháňa z krajiny ďalších ľudí.
A viac utečencov znamená väčší chaos a rozvrat – to vedia aj v Moskve. Aj preto Európa musí ukázať svoju silu a akcieschopnosť. Obor sa konečne musí prejaviť ako skutočný obor, nie ako ustráchaný trpaslík.