Ak majú krajiny V4 pred summitom EÚ, na ktorom sa očakáva ich zrážka s Nemeckom, nejaký problém, ten spočíva skôr v tom, že V4 nehľadá spojencov aj mimo seba. Reč nie je nevyhnutne o Dánoch či Britoch, ale o ďalších, ktorí majú na vec iný názor ako nemecké vedenie.
Nie je jasné, prečo chce V4 urýchľovať niečo, čo je už skutočnosťou, rovnako ako nie je jasné, čo tu tak veľmi prekáža Nemecku.
Atény dostali v piatok tri mesiace na vyriešenie problému hranice v Egejskom mori. Sotva to však možno interpretovať tak, že dostalo dôveru. Iba deň predtým padlo rozhodnutie, že v Egejskom mori začne patrolovať NATO, pretože Grécko to jednak samo nezvláda, jednak sa stavia proti väčšej účasti medzinárodných síl v rámci európskej agentúry Frontex v oblasti.
Je pravda, že by okamžitým zablokovaním hraníc medzi Gréckom a Macedónskom a Bulharskom hrozilo, že v Grécku sa nahromadí také množstvo utečencov, ktoré krajina nezvládne. Mimochodom, nezvládne ho okrem iného aj preto, lebo minulý rok Európa na čele s Nemeckom a za pritakávania (aj) V4 obrala Grécko prakticky o vládu nad svojimi financiami.
Ak by sa do tých troch mesiacov podarilo „upchať“ hranicu v Egejskom mori (či už gréckou zásluhou, alebo nie), ploty na macedónskej hranici by stratili opodstatnenie. Problém je v tom, že tie ploty tam už dávno stoja – a v sobotu Macedónsko postavilo ich ďalšiu líniu. Spor sa tak dostáva do zvláštneho svetla.
Nie je jasné, prečo chce V4 urýchľovať niečo, čo je už skutočnosťou, rovnako ako nie je jasné, čo tu tak veľmi prekáža Nemecku. Za súčasného stavu je zrejmé, že utečenci sa budú v Grécku tak či onak hromadiť, dokiaľ sa nepodarí utesniť Egejské more. Ak nie, potom za tú cenu, že si nájdu inú cestu do Európy. Napríklad cez Albánsko.
Nie je pravda, že v otázke utečeneckej krízy existuje jednoliata Európa na čele s Nemeckom a proti nej V4. Postoje sú rôznorodé, pričom každý ich zdôvodňuje po svojom. Nesporné však je, že primitívne kmeňový prístup, aký hlása maďarský premiér, je najväčšou päsťou na oko európskym predstavám o hodnotách únie.
Je veľkou chybou, keď aj ostatní vo V4 rezignujú na racionálne argumenty napríklad pri odmietaní kvót a dávajú prednosť orbánovskému vajataniu o „európskej pevnosti“. Akoby sa tešili na to, že ich zrážka s Nemeckom nebude racionálna, ale ideologická. Lenže z takto postavenej zrážky nemôžu nikdy vyjsť víťazne.
Je to chyba o to väčšia, že štátov, ktoré urgujú rýchlejší postup, je v únii viac ako len V4. Rozdiel je však v tom, že tieto štáty veci zbytočne neideologizujú a ublíženecká V4 sa tvári, akoby pre ňu neexistovali.
Ak by mal byť spor o tom, či niekto v EÚ môže vyvíjať aj vlastnú iniciatívu, nemecký postoj by bol neudržateľný. Ak bude o ideologickom zdôvodňovaní ostnatých drôtov, situácia bude radikálne odlišná. A nie v náš prospech.