Objavujú sa aj prípady psychického a fyzického týrania žiakov učiteľmi, či naopak, adolescenti a ich rodičia sa vyhrážajú a napádajú pedagógov, alebo dokonca nedávno jedna riaditeľka zbila svoju podriadenú pred ostatnými kolegyňami!
Na ministerstve školstva od začiatku vlaňajšieho decembra evidujú šesť desiatok takýchto podaní z celej republiky, pod ktoré sa sťažovatelia podpísali. Nepochybne ide iba o špičku ľadovca. Koľko utajených excesov sa ponára v mútnych vodách zvrátenej benevolencie? Medzi žiakmi, na triednej hodine, v zborovni…
Škola síce zostane vzornou, ale mnohí jej odchovanci, ktorých sa v pravý čas nik nezastal, sú trpkými skúsenosťami poznačení na celý život. A tí "neohrození“? Laxný prístup učiteľov a rodičov ich utvrdí v tom, že môžu beztrestne pokračovať v mobbingu a bossingu na svojich budúcich pracoviskách či v rodinách.
Dokedy bude na školách po ututlaných kauzách vládnuť ticho? Až kým sa neudeje čosi podobné ako v Prahe, kde traja výrastkovia polročným psychickým terorizovaním doviedli učiteľku ku kolapsu a následnej smrti? Vedenie priemyslovky o tom priebežne vedelo, no razantne nezasiahlo.
Ktovie ako v Česku, ale na Slovensku sa, žiaľ, nielen o drastických kauzách šikanovania na pracoviskách, ale aj domáceho násilia hovorí maximálne týždeň. A potom sa život, u mnohých, žiaľ, taký pobabraný, vráti do pôvodných koľají.