Slovo diktátor v súvislosti s menom prezidenta slovenského štátu znie uchu našinca možno trochu zvláštne, pretože pod týmto označením si predstavíme niekoho, kto disponuje neobmedzenou mocou, no a Tiso ako reprezentant bábkového režimu riadeného nacistami bol len ich predĺženou rukou.
Na druhej strane však netreba zabúdať, že Židovský kódex prijatý 9. septembra 1941 bol prísnejší ako nemecké rasové zákony a bol to slovenský štát, ktorý za deportovaných Židov platil 500 ríšskych mariek. Za túto nadprácu nesie zodpovednosť hlava slovenského štátu. Napokon samotný Hitler v r. 1942, keď vrcholili deportácie slovenských Židov do vyhladzovacích táborov, s uspokojením konštatoval: „Je to zaujímavé, ako nám ten farárko – Tiso – poslal Židov. Pre túto etapu je to vynikajúce.“
Ak by mal teda niekto pochybnosti, že Tiso sa ocitol v tomto zozname nejakým nedopatrením, tak treba jasne povedať: Nie. Je tam správne.
Takéto texty sú potrebné, lebo historická pamäť a kontext sa najmä u mladšej generácie vytrácajú. Dôkazom toho sú napríklad nedávne simulované voľby na stredných školách v Bratislavskom kraji, v ktorých dalo svoj hlas kotlebovcom až 15,5 % stredoškolákov. Ak by mali aspoň akú-takú predstavu o fašizme, nemohli by voliť jeho pohrobkov.