Hrubý domáci produkt dosahuje 186 percent priemeru EÚ. Predbehli sme nielen Prahu (173), ale aj Štokholm (172) či spomínanú Viedeň (158).
Pri pohľade na rozbité cesty, zlú verejnú dopravu a katastrofu zvaná Hlavná stanica si človek musí položiť otázku, či naozaj takto vyzerá šiesty najbohatší región EÚ. Určite nie. Rakúšania môžu byť preto pokojní, lebo podľa inej nedávno zverejnenej štatistiky ich metropola vyšla opäť ako najlepšie miesto na život (Bratislava bola až 82.).
Výsledok Bratislavy ovplyvňuje niekoľko faktorov – väčšina firiem má sídlo práve tu, hoci tržby robia po celej krajine. A potom je tu ešte jeden dôležitý aspekt: Koľko z vyprodukovaného bohatstva zostane „doma“ a koľko dokážu firmy vyviezť do zahraničia?
V krajine, kde jeden z finančných žralokov otvorene priznáva, že „každý Slovák, ktorý očakáva kapitálový zisk vyšší ako 200-tisíc eur a neinvestuje prostredníctvom štruktúry podobnej Cypru, okráda vlastnú rodinu”! je to veľmi vážny problém. Toto by mala byť tiež jedna z výziev pre novú vládu, lebo ak z krajiny odtekajú zdroje, prirodzene, že niekde potom chýbajú.
Rakúšania môžu byť pokojní aj z iného dôvodu. Regionálne rozdiely sú v ich krajine minimálne. Až osem regiónov je s výsledkom v rozpätí 105 až 158 percent nad priemerom EÚ a jedine Burgenland s 89 percentami je pod priemerom.
Kým u našich juhozápadných susedov sa tvorba bohatstva pomerne rovnomerne rozdeľuje, na Slovensku je to presne naopak. Bratislava sa stala ostrovom bohatstva v mori chudoby. Zvyšné tri regióny síce v rámci EÚ nepatria medzi tie úplne najchudobnejšie, no výkonnosť 72, 61 či 53 percent priemeru EÚ nie je nijako oslňujúca. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov by preto nemala byť fráza, ale skutočnosť.