Dve kampane

Aká bola kampaň pred parlamentnými voľbami 2016? Najprv sa niesla v znamení očakávania nevyhnutného. Až tesne pred koncom, keď politici z prieskumov vyčítali, že nevyhnutné napokon nemusí byť až také nevyhnutné, začali burcovať svojich voličov. Z čoho však pre mnohých vznikol problém, pretože málokto naozaj vie, kto sú jeho voliči.

01.03.2016 22:00
debata (4)

Ešte na jeseň sa zdalo jasné, že vládu bude zostavovať opäť Smer s veľkým náskokom. Vo chvíli, keď téma utečencov nafúkla popularitu vládnej strany ešte o čosi viac, začali sa na Slovensku písať komentáre o tom, že Smer bude dokonca možno opäť vládnuť sám. Mentálne nastavenie kampane bolo zrejmé: vopred známy víťaz mohol súťažiť akurát tak sám so sebou, kým vopred známi porazení mohli súťažiť – vlastne tiež so sebou navzájom.

Boli to v podstate dve paralelné kampane. Jednu viedol sám pre seba vládny Smer, druhú sama pre seba opozícia.

Pretlak napravo od stredu spôsobil, že po zakalkulovaní štatistických odchýlok mali v parlamente dlhodobo zaručené miesto akurát Smer a Sieť. Ani tradiční hráči Most – Híd a KDH sa nevyhli občasným pádom do kritických čísel, i keď v poslednom čase sa už predsa len pohybovali skôr v bezpečnej zóne (možno spolu s SNS a OĽaNO). Celkovo je však momentálne jasné akurát to, že jasné nie je takmer nič. V parlamente sa ešte stále môže ocitnúť šesť, ale pokojne aj osem či viac strán.

Utečenecký motív nemohol Smeru dlho vydržať. Pre bežných voličov bol virtuálny, keďže sa k nám žiadni utečenci nehrnuli a nehrnú, navyše v hlavných bodoch (odmietanie kvót, hranice Schengenu) je postoj Smeru totožný s postojom ostatných relevantných hráčov, i keď ho každý z nich verbalizuje po svojom.

Smer v kampaniach ulieta, môže sa však pochváliť aspoň tým, že vie, komu ich adresuje. To sa o veľkej časti scény povedať nedá. Je napríklad aspoň päť takých strán, čo sa de facto bijú o tradičných voličov SDKÚ. Lenže Sieť o nich bojuje spolu s agendou Aliancie za rodinu, Pavol Frešo kampaňou postavenou na Robertovi Ficovi (dáme Ficovo meno na každý bilbord – to ho určite porazí!), Skok rečami o prekonaní rozdielov ľavice a pravice, a taký Ľudovít Kaník, ešte než hodil uterák do ringu, rečami o vyrovnávaní príjmových rozdielov…

Učitelia a zdravotné sestry svojimi protestmi ponúkli do kampane azda najsilnejšie, ale najmä reálne motívy. Čo však z toho, keď nikto nemá pripravené nič zásadné, čo by mohol na tieto témy ponúknuť.

odkaz
volby-pravda.sk-568x70

A keď už lídri aj náhodou ponúkajú príbuzné ekonomické programy, vo všetkom ostatnom sú si navzájom vzdialenejší, než sú vzdialení od Smeru (napríklad Ján Figeľ a Richard Sulík). Osobné animozity a história neúspešných spoločných projektov všetko dokresľujú: v teréne nižšie kádre burcujú do boja proti Smeru, zatiaľ čo ich lídri si navzájom nadávajú do klamárov a zaprisahávajú sa, že spoločné vládnutie by bolo neznesiteľnou tortúrou.

Boli to v podstate dve paralelné kampane. Jednu viedol sám pre seba vládny Smer, druhú sama pre seba opozícia. Ak niekto prehrá, porazil sa sám. Ak niekto zvíťazí, bude to preto, lebo všetci prehrať nemôžu.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Učitelia #kampaň #zdravotné sestry #voliči #voľby 2016